Prírodné jedlé vresovisko

Čo je to jedlé prírodné vresovisko? Veľa ľuďom sa pod vresoviskom vybavia čučoriedky, brusnice, vresy, rododendróny. Vresovisko je biotop s kyslou pôdou, v prirodzených podmienkach tvorený rašelinou. Rašelina je kyslá pôda, ktorá vzniká veľmi dlho rozkladom a preto sú rašeliniská veľmi vzácne.  V tomto článku je fotopostup, ako sme založili záhradný biotop pre kyslomilné jedlé rastliny bez použitia rašeliny.

Kto by nemal rád čučoriedky. A brusnice. V štandardnej pôde však tieto kyslomilné rastlinky dlho nevydržia. V normálnej pôde budú chradnúť, až napokon zahynú. Riešením je zasadiť ich do vzácnej kyslej rašeliny a každý rok dodávať rašelinu novú. Prečo je potrebné každý rok pridávať novú rašelinu? Kyslá pôda je prirodzená pre biotop rašelinísk, ale je veľmi neprirodzená pre štandardnú záhradu. Je to niečo ako "prekyslený organizmus", ktorý sa okolitá príroda snaží "neutralizovať" do normálu. Preto v rámci "liečenia" kyslej pôdy okolím, rašelina časom stratí svoju pôvodnú kyslosť. A tak treba každý rok kúpiť novú a zas o rok novú... niekde som počula takú hlášku, že predaj čučoriedky je vlastne veľmi dobrý obchod s rašelinou... hm, na zamyslenie. Zo vzácnych biotopov sa ťaží rašelina, aby sme mohli na záhrade pestovať kyslomilné rastliny. Ale naozaj to nejde bez drancovania vzácnych rašelinísk?

A tak som vyhľadala na internete iné alternatívne spôsoby, ako pestovať milované čučoriedky bez drancovania prírodných vzácnych biotopov.
Založili sme jedlé vresovisko šetrné k prírode z ľahko dostupných zdrojov. Čo všetko sme použili a ako sme postupovali?

Najskôr sme na vybranom mieste vykopali jamu hlbokú 60cm. Veľkosť vresoviska sme si určili ako polkruh 1,5m x 1m. Jamu sme od okolitej pôdy odizolovali fóliou, čo nám zostala z predchádzajúceho majstrovania - to aby sa nám okolitá pôda nesnažila našu kyslú pôdu vo vresovisku "vyliečiť" zneutralizovaním :-). Vo fólii sme urobili odtok aby nestála voda v prípade dlhotrvajúcich intenzívnych zrážok. Na dno budúceho vresoviska sme nasypali drenážnu vrstvu štrku. Celý objem jamy sme naplnili zmesou zmiešanou z piesku, pôvodnej ílovitej zeminy, zkompostovaného konského hnoja (z neďalekého konského ranča), popadaného ihličia a na drobno posekanej (drvičkou na konáre) štiepky z ihličnatých a iných konárov. Celú túto zmes sme ešte trochu "dochutili" normálnym kuchynským lacnejším octom.

Vresovisko sme trochu navŕšili do kopca, aby sa nám v ňom zbytočne nehromadilo veľa vody. Na koniec sme zasadili rastlinky. Na toto maličké vresovisko nám vyšli 3 ks rôznych druhov čučoriedky (kvôli opeleniu), 2 ks brusnice a 5 ks kľukvy. Čučoriedky sú od seba na vzdialenosť cca 1m do trojholníka.

Zasadené rastlinky, ako aj celý kopec sme zamulčovali štiepkou s ihličím, ktorá keď sa bude rozkladať, bude vytvárať kyslé prostredie (kyslé prostredie si bude vresovisko vytvárať aj rozkladom "namixovaných" zložiek v jame). Každý rok vresovisko zamulčujeme štiepkou a popadaným ihličím zo záhrady (prirodzene kyslé), čím doplníme nové látky na kyslý rozklad.