Odborníčka na permakultúru Hanka Sekulová: Ja som príroda

18.07.2016

Rozhovor v daždi s profi fotením, natáčaním videozáznamu a pravdaže profesionálnou vizážistkou a stylistkou do víkendovej prílohy Sme ženy. Aj titulka :-)

V spojení s prírodou si našla blízky vzťah k rastlinám, zvieratám aj ľuďom a aj vás môže naučiť viac o permakultúrnom pestovaní plodín.

18. júl 2016 o 6:00 Andrea Coddington

Vyrastali ste na sídlisku v meste a teraz bývate vo svojom prírodnom kráľovstve na vidieku. Čo vás vlastne priviedlo k permakultúrnemu pestovaniu?

Vždy som vnímala prírodu spôsobom, aký je vlastný pre divo žijúce zvieratá. Odmalička som vedela, že chcem byť ošetrovateľkou zvierat v zoologickej záhrade alebo astronomičkou. Keď som sa ocitla v blízkosti lesa, lúky alebo vody, utekala som sa rýchlo ponoriť do prírody, kde som sa cítila najlepšie.

Často spomínate na starých rodičov, ktorí vás naučili hospodáriť "po starom", ale aj na štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej, ktorá vás vraj naučila, ako to robiť nechcete. Kedy ste si uvedomili, že vám prekáža kruté zaobchádzanie so zvieratami a drancovanie pôdy?

Moji starkí pristupovali k pôde a zvieratám s úctou, pretože si veľmi dobre uvedomovali, že pôda je ich živiteľkou a zvieratá tiež. Na škole som zase videla presný opak toho, čo ma naučili a čo ma naučila samotná príroda. Zvieratá, doslova uväznené, natlačené v nevyhovujúcich priestoroch, namiesto podlahy železné rošty, ktoré im spôsobovali ťažké deformácie. Množstvo antibiotík, rastových hormónov, podporovanie kanibalizmu pridávaním mäsovokostných múčok aj zo zvierat rovnakého druhu... Kruté zaobchádzanie nielen na bitúnkoch. Ani pôda nezostala ušetrená, drancovalo sa, a stále sa drancuje, aj na nej. Vlastne už dávno nie je pôdou, dnes z nej zostala iba mŕtva zemina. Keď sa na nej objaví nejaký život, treba ho ihneď postriekať vhodným chemickým jedom. A, žiaľ, v štandardnom poľnohospodárstve je to čoraz horšie a horšie.
Preto ste sa rozhodli, že sa nebudete podieľať na "genocíde" zvierat, pôdy a rastlinstva?

A to si ešte detaily nechávam radšej pre seba, lebo sú naozaj len pre silné žalúdky. Pestujem a chovám podľa seba a hlavne - v súlade s prírodou a ukazujem tieto spôsoby druhým.

Čo je to vlastne prírodná, jedlá a liečivá záhrada s prvkami permakultúry?

Niekoľko samostatných, navzájom sa prelínajúcich systémov: prírodných záhrad, jedlých záhrad, liečivých záhrad a permakultúrnych, teda trvalo udržateľných záhrad. Ide o ucelené systémy, ktoré boli sledované a opísané odborníkmi na túto problematiku a ich súčasťou sú aj, samozrejme, divo žijúce a úžitkové zvieratá. Je to priestor, ktorý vyzerá, ako keby ho navrhla samotná príroda. V permakultúrnej záhrade má človek pocit, ako keby bol v lese a na lúke s tým, že namiesto divých rastlín sú zámerne vyberané jedlé, liečivé a iné úžitkové rastliny. Myslí sa pritom aj na opeľovače, vtáky, žabky, ježkov, žabky a iných zvieracích pomocníkov. Nepoužívajú sa žiadne agresívne prípravky, chemické postreky, anorganické hnojivá ani nič, čo by narušilo rovnováhu v takomto prirodzenom ekosystéme.

Ako to vyzerá vo vašej vlastnej záhrade, oáze symbiotického spolužitia a akých princípov by ste sa v starostlivosti o ňu nikdy nevzdali?

Naša záhrada je už naozaj taká divoká jedlá, liečivá džungľa. Nikdy by som sa nevzdala práve tej krásnej symbiózy priestoru, prírody, rastlín, živočíchov, zvierat a nás - ľudí, ktorí spoločne vytvárame harmonický celok.

Premietol sa tento spôsob života aj do vašej domácnosti, manželstva a výchovy detí?

Určite áno. Udržateľnosť totiž nie je len o záhrade, je to životná filozofia. Permakultúra dnes zahŕňa slová permanent - teda udržateľnosť a culture, teda život. Navzájom je to celé krásne prepojené.

Vraj nechcete nikomu vnucovať vaše názory, ale prezraďte, ak existujú, aké sú najzákladnejšie pravidlá, podľa ktorých sa dá žiť v dnešných časoch v súlade s prírodou?

V prvom rade asi treba žiť v súlade so sebou, pretože JA SOM PRÍRODA. Nikdy nie som virtuálny umelý svet ani svet odtrhnutý od celku. Nie je možné devastovať pôdu, vodu, vzduch, rastliny a živočíchov bez toho, aby som zároveň nedevastovala seba samu. Všetko závisí od miery samodeštrukcie.
Aké sú základné pravidlá pri navrhovaní permakultúrnej predzáhradky, prírodnej záhrady, rodového statku alebo gazdovstva?

Každý priestor je jedinečný, ak ho chceme rozvíjať spoločne s prírodou, je dôležité mať k tomu miestu vzťah. Najskôr, než čokoľvek podnikneme, "naše" miesto len pozorujeme. Aké rastliny sa udomácnili v okolí, ako a kade tečie voda, svieti slnko, putuje tieň. Akú pôdu máme. Aké počasie. Koľko vodných zrážok za rok. Aké zvieratá si priestor pritiahol. Kde sa cítime dobre, kde zasa naopak byť nemusíme. Čo pestujú a ako úspešne, naši susedia. Čo sa nachádza v okolí. Aké máme obmedzenia a, naopak, aké máme výhody. Svetové strany. Kde je sever... Treba si dobre rozmyslieť, čo všetko od priestoru očakávame.

Vedeli by ste nám popísať nejaké netradičné pestovanie plodín, rastlín, stromov?

Napríklad vám môžem priblížiť zmiešané pestovanie. Na jednom mieste pri ňom spoločne žijú rôzne druhy rastlín. Bylinky, zelenina, podporné rastliny. Trvalky, aj jednoročné. Mali by byť skombinované tak, aby sa navzájom podporovali a chránili. Pomerne netradičné je tiež pestovanie zemiakov v slame, alebo zemiaková či paradajková veža. Netradičné je tiež pestovanie pod korunami stromov. Alebo pestovanie rôznych druhov menej známej trvalej zeleniny. Vyvýšené záhony, bylinkové špirály, jedlé divoké rastliny. O všetkých týchto postupoch a návodoch píšem v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Predpokladám, že so záhradou súvisí aj zaváranie, konzervovanie a príprava jedál zo zdravých prírodných surovín. Venujete sa aj takýmto činnostiam?

Áno, ako sa hovorí, je dobré naškrečkovať si sezónne plodiny na zimu. Veľa varím, kuchtím, pečiem, zaváram, mrazím, suším, lúhujem, jednoducho vyrábam z plodov našej záhradky rôzne zdravé alternatívy nielen do tanierov.

Naozaj nepoužívate žiadnu chémiu?

Pokiaľ mám na to nejaký dosah, snažím sa v maximálnej možnej miere minimalizovať akékoľvek používanie chemických jedov. Ich úplná eliminácia je však v súčasnom svete nemožná.

Urobili ste si aj kurzy astrológie. Ako Mesiac a planéty súvisia so záhradou a ako všetky tieto vedomosti ovplyvňujú váš život?

Mesiac, teda Luna, je naše najbližšie vesmírne teleso, pozorované po stáročia voľným okom. Už dávno boli známe účinky pôsobenia Luny na Zem a všetko, čo sa na nej odohráva. Príliv a odliv obrovskej masy vody v moriach a oceánoch. Príliv a odliv vody v našich a rastlinných telách. Áno, vnímam, že Luna má na nás vplyv. Cítim to počas každého splnu. V minulosti sa veľmi veľa činností koordinovalo podľa polohy Luny na oblohe. Vrátane záhradných prác. Tieto znalosti sú mi známe, ale nie vždy sa podľa nich riadim. Niektoré základné činnosti v záhradke sa snažím zosúladiť s lunárnymi. Skôr ich však vnímam len ako určité odporúčania.

Vyrábate aj domácu kozmetiku či mastičky starej mamy na rôzne boľačky?

Samozrejme. Domáce telové krémy z včelieho vosku, balzamy na pery, domáce mydlá, pracie gély, domáce čistiace prostriedky. Pripravujem aj rôzne liečivé zmesi, hojivé masti, tinktúry, oleje a výluhy. Všetko pre našu vlastnú domácu spotrebu.

Dá sa byť sebestačný v potravinách, v našich podmienkach, ak máte niekoľko árovú záhradu?

Ak mám povedať za nás, teda našu rodinu a našu záhradu, tak z iba jednej niekoľko árovej záhrady, najmä ak má slúžiť aj na iné účely, ako na pestovanie, sa nedá byť úplne sebestačný. Ale aj takáto menšia záhrada, pokiaľ je rozumne a s citom navrhnutá, vie výrazným zdravým spôsobom spestriť jedálny lístok a domácu prírodnú lekárničku.

Nemáte občas pocit, že niektorých ľudí svojimi názormi provokujete?

Moje názory nie sú celkom štandardné. Niekedy je veľmi tenká hranica medzi vyprovokovaním k zmene a inšpirovaním. Ak je to zmena k lepšiemu, provokujem rada a provokujem veľa. Rada motivujem ľudí a ukazujem, že veci sa dajú robiť aj inak.

Ako sa vám komunikuje napríklad s ľuďmi, ktorým navrhujte permakultúrne záhrady? Snažíte sa byť pre nich príkladom?

Netvrdím, že robím všetko najlepšie. Možno len skúšam robiť niečo inak a ukazujem druhým, ako sa dá zvládnuť permakultúrne pestovanie a ako funguje v našich podmienkach. Vlastné príklady z praxe sú z môjho pohľadu najlepšie, ja sama mám najradšej informácie, ako sa hovorí, z prvej ruky.

Vizitka:

Hanka Sekulová (52) pochádza z Bratislavy. Po absolvovaní Agronomickej fakulty na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre pôsobila niekoľko rokov ako interný vedecký ašpirant v ústave SAV, kde pracovala na uzavretých ekosystémoch na oddelení fyziológie výživy. Niekoľko rokov sa intenzívne venuje prírodným systémom, prírodným jedlým liečivým záhradám a permakultúre. Svoje znalosti a skúsenosti odovzdáva prostredníctvom poradenstva, článkov, kníh, workshopov a kurzov. Propaguje zdravý životný štýl bez chemických jedov v súlade s prírodou. Je vydatá, má syna Tomáša (29) a dcéru Mišku (14). Napísala knihy Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

------------------------------------------------------------------------------------------

Celý článok v čitateľnej forme vrátane fotogalérie a videa, si môžete prečítať v elektronickej verzii časopisu Sme ženy a nájdete ho na tejto adrese, alebo priamo kliknutím na tento link:

https://zena.sme.sk/c/20217691/odbornicka-na-permakulturu-hanka-sekulova-ja-som-priroda.html