Čo je to permakultúra

Už ako samotný názov napovedá z anglického slova "permaculture" čo je skratka pôvodne "permanent agriculture" ( permanentné čiže udržateľné poľnohospodárstvo).

Už ako samotný názov napovedá z anglického slova "permaculture" čo je skratka pôvodne "permanent agriculture" ( permanentné poľnohospodárstvo), neskôr rozšírené na "permanent culture" čo v preklade znamená permanentné samoobnoviteľné, trvalo udržateľné pestovanie alebo hospodárenie (agriculture), neskôr rozšírené na celý životný štýl (culture). Laickým pohľadom by sa dalo povedať, že je to spôsob pestovania ktoré sa dokáže samé recyklovať - obnovovať bez zásadného vonkajšieho zásahu. Keby sme to ešte chceli zjednodušiť tak nám z toho vychádza niečo čo si dokáže žiť svojím životom a z roka na rok sa samé postaviť na nohy. A ešte bonus navyše - nakŕmi nás to.

Zjednodušene pre záhradu platí využívanie všetkých zdrojov, ktoré nám záhrada dáva a vrátenie týchto zdrojov v čo najväčšej miere naspäť do záhrady. Napríklad recyklovanie živín (pokosenú lúku, orezané konáre, popadané listy kompostujeme, použijeme na mulčovanie...), využívanie dažďovej vody, využívanie materiálov priamo zo záhrady (rastlinné výluhy na hnojenie, posilnenie rastlín a proti škodcom si pripravíme z vlastných rastlín).

Pri udržateľnom poľnohospodárstve pôdu nelynčujeme ryľovaním ani okopávaním, pretože vynesením pôdnych mikroorganizmov a živočíchov na svetlo im pripravíme rozsudok smrti, ale naopak im pôdu vytvárame pridávaním vrstiev, ktoré po rozložení pôdu obohatia tak, ako to robí mama Zem.

V permakultúrnych záhradách sa dáva prednosť trvalým viacročným rastlinám, prípadne rastlinám, ktoré sa samé množia samovýsevom alebo inak (ktoré netreba každý rok pracne sadiť alebo siať), odolným stromom a kríkom (najlepšie sú domáce odrody, ktoré sú najlepšie prispôsobené na naše podmienky). Vysádzajú sa spoločenstvá rastlín, ktoré sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú si, aby nám ušetrili robotu :-).

Samozrejmosťou je zmiešané pestovanie, v ktorom (okrem vzájomnej pomoci rastlín medzi sebou) sa nešíria hromadne škodcovia tak, ako je to pri monokultúrach, kde škodcov priam pozývame k prestretému stolu...

Takže pre nás lenivých záhradkárov konečne dobrá správa :-)!. Bez pletia buriny, neustáleho okopávania, rotávatorovania golfového trávnika, hnojenia... a iných dobre známych činností ktoré sa v štandardnej záhrade bežne vykonávajú. Dá sa to aj bez toho? Naozaj? A ešte nám to dá možnosť čiastočnej alebo celkovej potravinovej sebestačnosti? Plodiny ktoré na rozdiel od tých kúpených majú nielen farbu a tvar, ale majú aj naozajstnú vôňu a chuť? A nie sú geneticky modifikované? A majú v sebe naozaj aj živiny a vitamíny? Otázok je naozaj veľmi veľa.

Noo a videli ste už v lese okopávať rastliny? Alebo rotavátorovať rozkvitnutú lúku? Prípadne neustále hnojiť, strihať, postrekovať proti škodcom... Nie. Nevideli. No a napriek tomu to tam pekne všetko rastie a plodí. A ešte sa tam v takom lese aj dobre cítime, aj napriek tomu, že tam nie je všetko úplne sterilne upratané. Prečo? Pretože sme toho všetkého neoddeliteľnou súčasťou...

Naozaj sa to dá. V 70. rokoch minulého storočia priekopníci permakultúry - Bill Mollison a David Holmgren z Austrálie sledovali prirodzené ekosystémy v prírode a snažili sa ich napodobniť a modifikovať v záhradných a pestovateľských podmienkach. Čiže sledovali ako to vymyslela sama múdra príroda a tieto postupy a princípy skopírovali na podmienky jedlých prírodných záhrad. Vytvorili prírodné jedlé záhrady v súlade s prírodnými princípmi fungovania vo voľnej prírode. Aké jednoduché :-).

Títo milí páni a okrem nich aj ich nasledovníci nám pripravili a rozpracovali celý systém rôznych permakultúrnych doporučení, postupov, preverených fungujúcich kombinácií, štruktúr... spomeniem len niektoré z nich: slnečná pasca, bylinková špirála, vyvýšený záhon, tvar kľúčová dierka, nemecká kopa, slepačí traktor a iné.

S viacerým permakultúrnymi prvkami rada pracujem a začleňujem ich do svojich návrhov ako neoddeliteľnú prirodzenú súčasť prírodných záhrad a systémov.