22 Jan, 2018 Posledná aktualizácia   8:28, 22 Jan, 2018

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

Ukážková prírodná záhrada

  • máj 12, 2016
  • Zverejnené v Novinky

Prírodné záhrady začínajú byť vo svete celkom známym pojmom, pomaly sa podobná filozofia prebíja aj k nám na Slovensko, čomu sa samozrejme osobne veľmi teším :-).
Oveľa lepšie sa bude nastoľovať prirodzená rovnováha v dnes ešte ojedinelých prírodných záhradách, keď nebudú obkolesené štandardnými záhradami so sterilným trávnikom, ošetrované agresívnou chémiou.
Preto som sa rozhodla šíriť osvetu prírodných záhrad, ako najlepšie môžem a viem. Aby sa nielen osveta, ale aj samotné prírodné záhrady šírili.  Aby si ľudia začali zakladať a premieňať existujúce záhrady na zdravé priestory so zdravými plodinami.

Aby záhradkári prestali striekať agresívnymi pesticídmi, herbicídmi, insekticídmi a inými životu nebezpečnými látkami.  Pretože to, že dôsledky chémie hneď nevidno neznamená to, že tam nie sú.  Aj v tom krásnom jablku, aj v tom obilí a aj s jedla, ktoré z takýchto plodín pripravujeme.

Ako človek - nefajčiar, keď je vystavený cigaretovému dymu fajčiara, aj my všetci sme vystavení následkom a dôsledkom škodiacich postrekov.  Nielen príroda.  Aj my sami. A naše deti.  A deti našich detí...

Chemické jedy sú dnes všade.  V pôde, vode, vzduchu, jedle, rastlinách, zvieratách, ľuďoch... sú časovanou bombou, ktorá sa už začína silne prejavovať. Keď si zatvoríme oči a strčíme hlavu do piesku, neznamená to, že nás chemická bomba nezmetie.

... Nechala som sa uniesť... keď sa pozerám a vnímam čo sa okolo nás deje...

Ako to môžeme zmeniť my sami?

Jednoducho.  Budeme žiť v súlade s prírodou a jej zákonmi.  My sme už začali.  Kto sa pridá?

V susednom Česku a Rakúsku majú dnes sieť certifikovaných prírodných záhrad, v rámci projektu Príroda v záhrade. Pridalo sa aj Slovensko v rámci nadnárodného projektu "Prírodné záhrady bez hraníc".
Som veľmi rada, že sieť prírodných záhrad sa začína tvoriť aj u nás na Slovensku.
Prečo tieto projekty?  Aby ľudia vedeli, čo všetko má prírodná záhradka alebo iný priestor spĺňať na to, aby bol vzniknutý ekosystém v rovnováhe.  Preto, aby takéto záhrady inšpirovali druhých...

Záhrady na to, aby boli uznané odbornou komisiou za prírodné záhrady, musia spĺňať nasledujúce podmienky (prikladám veľmi zjednodušený zoznam):

rešpektujú prirodzené procesy v prírode, podporujú biodiverzitu a tradičné spôsoby hospodárenia,
nesmú sa používať pesticídy, herbicídy, ľahko rozpustné minerálne hnojivá a ani rašelina,
v prírodnej záhrade sa využíva dažďová voda, používajú sa materiály a postupy, ktoré sú šetrné k prírode,
využíva sa mulčovanie, pestuje sa systémom zmiešaných kultúr a striedanie plodín, zelené hnojenie a kompostovanie,
Prírodná záhrada má obsahovať nasledujúce prvky:
živý plot z planých kríkov,
prirodzená lúka,
kúsok divočiny,
časť divokých porastov (húštinka),
rôzne stanovištia,
listnaté stromy,
kvety a kvitnúce trvalky,
domčeky pre zvieracích pomocníkov,
zeleninové záhony a bylinky,
ovocné stromy a bobuľové jedlé kríky.

Pekne definované :-). Už aby sa prírodné záhradky rozšírili viac aj na Slovensku, vtáčiky, opeľovače, rôzne obojživelníky, motýle a iné zvieratá sa veľmi potešia, že budú mať možnosť hľadať si opäť svoje domovy v blízkosti našich domov. 

Certifikáciu prírodných záhrad na Slovensku realizuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín v spolupráci s iniciatívou Natur im Garten spolkovej krajiny Dolné Rakúsko.
Podrobné informácie, ako aj podmienky sú opísané na webovej stránke www.prirodnazahrada.eu

S potešením môžem všetkým oznámiť, že 17. januára 2016 získala naša záhradka oficiálne ocenenie Ukážková Prírodná záhrada.
V apríli nám už prišla aj plaketa, ktorá visí na našom plote, aby inšpirovala ďalších.


Ktoré ďalšie záhradky sa pridajú?
Nasťahujme si prírodu do našich záhrad a dajme o tom vedieť aj ostatným, aby sme inšpirovali.
Aby sme šírili prírodu. Aby sme šírili zdravie. 

 

 

Označené v

Predstavte si záhradu. Takú, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi a vládne v nej harmónia a prirodzená krása. Nie, to nie je utópia! Teraz si môžete takúto záhradu vytvoriť aj vy sami. Ako?

Stačí, keď sa necháte viesť mojou prvou knihou Darujme si zdravie z vlastnej záhrady. Prostredníctvom nej sa môžete naučiť, ako napodobením prírodných ekosystémov, pri použití jedlých, liečivých a inak užitočných rastlín vytvoriť z vašej záhrady prirodzenú jedlú džungľu s množstvom živočíchov. V knihe tak postupne nájdete nielen bližšie vysvetlenie toho, čo to je prírodná jedlá liečivá permakultúrna záhrada, ale predstavujem v knihe aj našu vlastnú, jedinečnú záhradku so všetkými jej špecifikami.
Kniha je popretkávaná vlastnými príbehmi, zážitkami, postupmi a skúsenosťami s vytváraním a spolunažívaním s prírodnou zdravou záhradou. Samozrejmosťou sú rôzne zdravé recepty a popis mojich najobľúbenejších rastlín.

V mojej druhej knihe Darujme si srdce z vlastnej záhrady  sa spoločne zasa vydáme na ďalšiu prechádzku po našej prírodnej jedlej liečivej permakultúrnej záhrade. Kniha Darujme si srdce z vlastnej záhrady sa ako jin a jang dopĺňa s knihou Darujme si zdravie z vlastnej záhrady – každá je napísaná z trochu iného uhla a obsahuje cenné informácie. Tentoraz som sa viac zamerala na praktickú stránku vytvárania prírodnej záhrady, kniha obsahuje množstvo návodov a opisov rôznych záhradných konštrukcií. Opäť ľahkým spôsobom zaznamenávam vlastné skúsenosti.  Tentoraz viac do detailov s chovom okrasno-úžitkovej hydiny a včiel, uvádzam ďalšie netradičné spôsoby pestovania liečivých rastlín, ovocia a zeleniny a ponúkam aj ďalšie chutné a užitočné recepty na ich spracovanie. Súčasťou sú aj moje pokusy s pestovaním jedlých húb a na záver niekoľko úvah o počasí, pôde, vode, prírode okolo nás a nás samotných, ako neoddeliteľnou súčasťou...

Obe moje knihy sú príbehom jednej záhrady a príbehom jednej rodiny.  Knihy sú totiž kolektívnym dielom, celá rodina sme sa podieľali každý svojimi možnosťami na vytváraní.  Záhrady a aj oboch kníh :-).
Môj manžel Miško je autorom a realizátorom všetkých mojich záhradných výmyslov, synátor Tomo zasa vymyslel a spracoval na obe knihy peknú grafiku, dcérka Miška je autorkou všetkých fotografií, na ktorých sa nachádzam.  No a ja sama som spísala všetky texty, spomienky, nápady a všetko som pekne zdokumentovala vlastnými fotografiami z našej záhrady (v druhej knihe aj okolitej prírody).

Mojim cieľom nie je za každú cenu dosiahnuť zo záhrady čo najvyššie výnosy, ale naučiť sa s prírodou spolupracovať, byť jej súčasťou, prijať jej vzácne a liečivé dary a žiť s ňou v harmonickej symbióze. Symbióze, na ktorú sme rokmi zabudli a ktorá môže vyliečiť obe strany: prírodu – našu živiteľku, aj nás...

„Príroda nás upokojuje, nalaďuje na láskavé tóny. Spája nás s našou podstatou, ktorá je láskavá. Hovorím tomu „láskavý plug-in“,láskavej siete. Čo vy na to? Cítite niekedy v hlbokom vnútri, že niečo na tom je pravda?“

Hanka :-)

Knihy je možné zakúpiť vo všetkých dobrých kníhkupectvách na Slovensku aj v susedných Čechách, pripravuje sa tiež český preklad :-).

Veľmi sa teším, kniha Darujme si zdravie z vlastnej záhrady vyšla v októbri 2015 a v januári 2016 už bola celkom vypredaná.  Vo februári sa teda robila dotlač ďalších 3 000 kusov, ktoré sú teraz (máj 2016) v predaji. 
Dodatočne ma upozornila moja spolužiačka z vysokej školy, že som sa v knihe pomýlila v rokoch a ubrala som si celých 10 rokov :-D.  Tak mi to teda prepáčte, v ďalších vydaniach to opravíme :-).

V apríli 2016 vyšla moja (naša) druhá kniha Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Obe knihy ako balík so zvýhodnenou cenou si môžete zakúpiť aj cez internet, napríklad aj tu :-): http://www.bux.sk/knihy/294483-darujme-si-srdce-z-vlastnej-zahrady-darujme-si-zdravie-z-vlastnej-zahrady-komplet.html

 

 

 

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Prirodzená ochrana bez chémie. Apríl 2016.

Prešiel mesiac, prišiel apríl s bláznivým počasím. Slnko, dážď, vietor, sucho, krúpy, mráz, horúčava.
Toto všetko je pre apríl celkom typické. Čo sa mi však nezdá celkom typické boli príliš vysoké denné teploty počas niekoľkých dní a slniečko, ktoré namiesto životodarných jarných lúčov naopak spaľovalo všetko navôkol. Klíma sa mení, alebo skôr to vnímam tak, že my našim pričinením meníme počasie. K horšiemu.
Apríl je mesiac lesov. Namiesto toho, aby sme si mesiac lesov uctili vysadením nových stromov, sledujem, že robíme presný opak. Všade naokolo sledujem bezhlavé holoruby, stromy padajú ako zápalky. Stromy, ktoré svojimi korunami vytvárali vhodnú klímu pre život. Aj ten náš... Ano, apríl je bláznivý.
Apríl je tiež mesiacom vtákov. To je asi preto, lebo v tomto období sa liahne veľa vtáčich mláďat.
Ani naša prírodná záhrada nie je výnimkou. Rodinky "našich" drozdov už hniezdia, podobne sýkorky a vrabce. Všetko to skoro ráno vyspevuje a víta nový deň. Spolu s kohútom Karolom. Namiesto budíčka.

Mini Kuriatko Junior
Kohút Karol si vydupal moju kapituláciu. Dobre teda, budú kuriatka, zmäkla som. A nechala som našej kvočke štyri vajíčka pre zábavu, nech si teda sedí na hniezde. Minivajíčka od minisliepočiek.
Vyliahlo sa iba jedno minikuriatko, malý kohútik, ktorého sme nazvali Junior. Rozmaznávané malé kuriatko, jedináčik, s dvoma kvočkami. Mama sliepka a ja...
Ako sa Junior vykľul na svet a čo ho zatiaľ postretlo, som samozrejme natočila a je pekne chronologicky zostrihané v aprílovej časti nášho videoseriálu. Pre potešenie :-).

Ochrana záhrady pred škodcami prirodzeným spôsobom
Okrasno-úžitková hydina v prírodnej záhrade nemá iba okrasnú funkciu. Okrem chutných vajíčok sú to výborní predátori na likvidáciu premnožených škodcov. Ako inak, samozrejme bez chémie.
Sliepky vyhrabú a vyzobú prezimujúcich škodcov (rôzne vrtivky, ktorých červíky nájdeme v čerešniach, slivkách a iných plodoch), larvy chrústov (tento rok ich bolo veľmi veľa), mraveniská (mravce si chovajú vošky), schrúmu aj kliešťov a iné potvorky. Nie nadarmo, naši starí rodičia púšťali na jeseň do ovocných sadov sliepky. Aby všetko pekne vyčistili.

Kačky plemena indický bežec sú zasa najlepšími predátormi na likvidáciu obávaných ničiteľov úrody a mladých priesad - slizniakov (slizovec španielsky).
Viac o našich skúsenostiach s chovom okrasno-úžitkovej hydiny píšem v knihe Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Apríl v našej záhrade

Všetko kvitne, mladucha čerešňa, marhuľa, broskyňa, ríbezle, zemolezy kamčatské, čučoriedky, jahody. Lúka je v tomto mesiaci celá žltá od rozkvitnutých púpav. Bude dosť kvetov na púpavový sirup alebo hustejší púpavový med. Ako inak, liečivý, ako je liečivá celá púpava lekárska.

Zbierame úrodu reďkoviek, šalátov, medvedieho cesnaku spod korún ovocných stromov.
Ešte stále zbieram mladé listy pŕhľavy, do jarných očistných bylinkových čajov.
Zbieram mladé smrekové výhonky, na liečivý smrekový sirup. Proti kašľu, podobne, ako skorocelový. Smrekový nám ale chutí viac. Aj keď nekašleme :-).
Priesady v minisklenníku sa už pomaly tlačia von. Vyrástli, tak majú málo miesta.


Vošky na ríbezliach
Na mladých výhonkoch rastlín sa začínajú množiť cicavé vošky. Ako každý rok. Ríbezle reagujú na nepozvaných cicavých hostí zdurením a poskrúcaním listov. Neprepadáme žiadnej panike. Vieme, čo bude nasledovať. Kríky ríbezlí sú dosť silné, niekoľko napadnutých listov im neublíži. Naopak, vošky na listoch dajú signál lienkam a ucholákom, že stôl na hostinu je už prestretý a môžu prísť hodovať. Najhladnejšie sú larvy lienok, ktoré dokážu za deň spucovať až 50 vošiek. Úctihodný výkon.
Preto si lienky a ucholáky v našej prírodnej záhrade veľmi ceníme a pripravili sme pre nich niekoľko vhodných hmyzích domčekov. Hmyzie domčeky sú vhodné skrýše aj pre rôznych divých opeľovačov, ktorí sú veľmi potrební na opelenie kvetov. Bez opelenia, nie je úroda, alebo keď, tak veľmi slabá. Opeľovače sú dôležitý článok, ktorý je žiaľ decimovaný chemickými postrekmi, používanými aj v bežných záhradách... Postreky proti hmyzu (vošky, vrtivky...), ničia zároveň aj opeľovače. Insekt = hmyz. Insekticíd = postrek proti hmyzu. Včela, lienka, ucholák, čmeliak, motýľ = hmyz.


Kučeravosť, či nekučeravosť - broskýň
Ďalší postrach v záhradách je kučeravosť listov broskýň. Ako sme vyriešili tento postrach u nás? Na začiatku sme zakúpili rezistentnú odolnú odrodu, pod korunu ktorej sme posadili chren dedinský. Chren vylučuje látky, ktoré potláčajú šírenie vírusových, plesňových a hubových ochorení. A nielen u ľudí, ktorí ho konzumujú. Kedysi dávno som počula, že potláča aj kučeravosť listov broskýň - obávané ochorenie, ktoré zapríčiňuje huba.
Asi to naozaj funguje, pretože naša broskyňa už štvrtým rokom prosperuje s minimálnym množstvom zasiahnutých listov. Poskrúcané listy jednoducho odtrhnem, namiesto nich o nejaký čas vyrašia nové, ktoré sú už zdravé. Na úrodu našich šťavnatých broskýň, to nemá vôbec žiaden negatívny dopad. Naopak. Sú úplne bez chemických jedov, ktoré znižujú aj našu imunitu, nielen imunitu broskyňového stromčeka.
No a chren, keďže sa pekne rozrastá a je zdravý aj pre nás, vždy na jar alebo na jeseň trochu zredukujem, aby sme aj my mali štipľavú silnú chrenovú zdravú kúru :-).
Chren máme v rámci prevencie zasadený aj pod čerešňou a marhuľou.

 

 

 

Označené v

Jedlá záhrada - detské prútené ihrisko
Akacia sa konala 9. apríla 2016, od 10.00 do 15.00 v Ivanke pri Dunaji, záhrade Inspiro www.parkoddychu.sk .

Opäť sme realizovali spoločne s dobrovoľníkmi zo združenia Radostná práca o.z., s ktorými sme v "Rajskej záhrade" Inspiro Paku oddychu v Ivanke pri Dunaji pred rokom realizovali bylinkovú špirálu, vyvýšený zmiešaný záhon a tiež suchý múrik zo záhonovým "plató" :-).

Dobrovoľníkom sa akcia spred roka tak zapáčila (aj vďaka super atmosfére, ktorá vládla aj prostredie v Inspiro bolo úžasné), že prišli za mnou, aby sme opäť niečo spoločne vybudovali. A tak sme teda vyrobili živé prútené stavbičky pre deti.

Použili sme 50kg živých vŕbových prútov, ktoré Inspiro objednalo a priviezlo z Mašekovho mlyna, kde ja salixárium (salix =vŕba).  Majú tam rôzne odrody rôznych druhov vŕb.  Na prútené stavby sa najviac hodí vŕba košikárska, teda salix viminalis.

Na naše stavbičky, ktoré pozostávali z jedného indiánskeho iglu s rozmermi 2,5 metra s tunelom a oplotenie okolo jedlej časti Rajskej záhrady, ktorú sme vybudovali pred rokom, sme použili necelých 50 kg živých prútov v dĺžke 2-2,5 metra. 

Prúty sa totiž kupovali na kilá.  Prútené stavby sa rozdeľujú na živé stavby, kedy sa počíta s tým, že vŕbové prúty sa zakorenia a budú ďalej žiť a rásť a na mŕtve stavby, ktoré sú zo zoschnutých prútov a teda ďalej nebudú rásť, ale ktoré je vhodné nejako zakonzerovať, aby vydržali.

Živé prútené stavbičky majú výhodu v tom, že nepotrebujú žiadne nátery ani impregnácie, keď zakorenia, rastú ďalej, ako  im to príroda a okolnosti umožnia.  Preto je potrebné ich zo začiatku hodne polievať, aby nepreschli.

Na druhej strane, treba ich časom zostrihávať, aby neprerástli do príliš veľkých rozmerov (vŕba je veľký strom a rýchlo rastie...).

Vŕbové prúty z Mašekovho mlyna boli po odrezaní držané ešte vo vode, aby zostali živé a vláčne.  Inak by sa ani nedali preplietať...

Na akcii bola opäť výborná atmosféra, vybudovali sme pekné prútené stavby a teším sa zasa na budúce, čo zasa s našimi dobrovoľníkmi zmajstrujeme :-).

Hlavní konštruktér Michal a Hanka
a partia skvelých ľudí :-)

 

 

 

 

 



Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Zemiaky v slame. Marec 2016.

Prešiel mesiac, prišiel marec. Ako ten čas rýchlo letí...
Ako sa hovorí, marec, poberaj sa starec (teda v zmysle, ako zima aby už išla preč).
Marec si pamätám tiež, ako mesiac knihy. Ešte z detstva. Na marec pripadá môj obľúbený prvý jarný deň.

Tento článok píšem práve v čase jarných sviatkov. Ja vítam jar a teším sa zo začínajúceho života, ktorý všade okolo seba intenzívne vnímam.
Niekde pália Morenu, niekde naháňajú mladé jahniatka. V záhrade na vŕbe pučia bahniatka.
Ja sa priznám, že radšej upečiem baránka v trúbe z piškótového cesta... ak ho teda vôbec budem piecť.
V kuchyni mi práve chladne po pasterizácii mlieko, na domáci syr, na stole rastie v ošatkách niekoľko bochníčkov budúceho kváskového chlebíka. Domáceho, ako inak.
V chladničke čakajú domáce vajíčka, od našich kačiek plemena indický bežec a sliepočiek liliputiek.

Veľkonočné vajíčka
Kohút Karol nás opäť začal naháňať po záhrade. Musí predsa dávať pozor, aby sme mu nekradli vajíčka. Rozhodol sa totiž, že chce malé kuriatka. A tak si vajíčka pred votrelcami (teda nami) chráni, ako sa len dá. Kačičky si pre istotu spravili hniezdo schované pod kríkmi. ešte sme ho nenašli. Bez káčera káčatká aj tak nebudú... aj keď... Začali nám na jazierko opäť prilietať divé kačky. Párik. Kačička s káčerom. Páči sa im u nás. Priletia, počvachcú sa, a zas odletia. Takto sa to opakuje niekoľko krát za deň. Hlavne ráno ich vídame, ako sedia na hladine. Možno sú to už dospelé káčatká, ktoré sa pred rokmi vyliahli v našej prírodnej záhrade. Ktovie... Naše "domáce" kačičky iba závistlivo pozerajú na divých prišelcov. Indický bežec (kačička) totiž nevie lietať, iba rýchlo behá. Od toho má odvodené aj meno.

Marec v našej záhrade

V marci sme ešte presvetľovali prerastené konáre. Hlavne naše dve Katalpy dostali jarnú frizúru. Ako každý rok na jar. Konáre im rastú rýchlejšie, ako "vlasy Bereniky". Sú to naši statní strážcovia vchodu na pozemok. Majú rýchlorastúce mäkké drevo, ktoré každý rok na niečo využijeme. V prírodnej záhrade sa predsa nič nevyhadzuje, ale po spracovaní sa vracia naspäť. Buď, ako štiepka na zamulčovanie drobných bobuľovín (milujú štiepku z katalpy), alebo ako obruba na malé prútené oplotenie okolo záhonov. Z dlhých rovných konárov sme urobili "indiánske típí", pre plazivú zeleninu a podporné kvety. Uhorky, kapucínka, ačokča, divá paradajka, malabarský ťahavý špenát, fazuľka šarlátová a hrášok. Naša klasická zostava.

Ako obyčajne skoro na jar, ani tento rok nebol výnimkou. Vyčistili sme jazierko, hlavne po zime napadané listy z našej mamy vŕby. Obstrihala som zoschnuté časti vodných rastlín, aby nezačali vo vode zahnívať. Ešte sme to stihli. Hneď, ako sme dokončili jazierkové jarné úkony, naše nedočkavé žabky naskákali prispieť svojou troškou do mlyna (teda do jazierka). Aby sme vedeli, že nezabudli, že je jar, privítali nás chumáče žabacích vajíčiek. Nová generácia skokana zeleného sa o niekoľko dní začne liahnuť do nového života.

V minisklenníku sa nám už začínajú tlačiť rašiace priesady. Niektoré som už raz popresádzala. Aby mali viac miesta pre svoj rozmach.

Na niektoré záhony sme natiahli malé fóliovníky - hlavne ako ochrana pred našimi "horlivými" hrabavými pomocníkmi (myslím teraz našu hydinu, ako inak).

 

Zemiaky v slame
Na iné záhony som nastala slamu obohatenú o odpadné produkty našej operenej zostavy (po čistení hydinového domčeka). Po naklíčení zemiakov som do slamenej periny sadila. Keďže sa ma viacerí pýtate na postup, natočili sme ako to robíme, aj s vysvetlením na krátke video v rámci nášho videoseriálu.

Zemiaky v slame pestujeme už štvrtú sezónu a neviem si tento spôsob vynachváliť. Je to čislé a bez starostí. Jediní votrelci sú potenciálne slizniaky, ktoré už vďaka kačkám nemáme a myšky hryzky.
Pestujem na zmiešaných záhonoch, spoločne s inými plodinami naraz. Po dozretí, zemiačiky vyberám iba toľko, koľko práve potrebujem do hrnca. Ostatné nechávam oddychovať pod slamou, kde ma pekne počkajú.

 

 

Označené v

Najčítanejšie

Zdravie zo záhrady-videoseriál-12.d…

25 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-11.d…

08 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-10.d…

11 nov 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-9.di…

14 okt 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-8.di…

26 sep 2016 Záhradné videá

Facebook stránka