22 Jan, 2018 Posledná aktualizácia   8:28, 22 Jan, 2018

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

ZÍSKAVAME VLASTNÉ SEMENÁ - semienkový kurz, jeseň 2017

Prečo vlastné semená? Ako ich získame? Ako ich uskladníme? A veľa iných otázok a odpovedí v ceste za záhradnou semienkovou sebestačnosťou.
Kliknite pre podrobný program.

Označené v

Prírodná záhrada v júli. Bylinky, plodobranie a ježkovia.

Júl považujem u nás za najhorúcejší mesiac v roku. Leto vrcholí a horúčavy tiež. Zároveň je to pre mňa mesiac spracovania darov zo záhrady. Všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi.

Záhradka je naozaj veľmi štedrá. Aj napriek výkyvom počasia v predchádzjúcich mesiacoch. Naša príroda v záhrade si poradila :-).

Júl v našej prírodnej záhrade

Teplo, teplo a ešte raz teplo. Zbieram a suším bylinky, presvetľujeme koruny niektorých stromov a kríkov. Pozbierala som úrodu maku. Dávam oporu k paradajkám, vyväzujem a zbieram uhorky, oberáme cukiny. Začínajú dozrievať paradajky.
Oberáme dozrievajúce ovocie. Každý deň strávim nejaký čas v kuchyni pri hrncoch. Treba spracovať všetky tie úžasné dary :-).

Kohútik Junior sa učí kikiríkať. Hydina prestala znášať vajíčka, je teplo, tak sa preperuje. Všetku silu potrebuje na výrobu nového perového oblečenia. Všetci v záhrade hľadajú tieň. Kohút Karol stratil chvost, tak je krotký, ako baránok. Stále sa stará o mladého Juniora.

Včelia rodinka vyhnala z úľa všetkých včelích samčekov, teda trúdov. Už sú v tejto chvíli na túto sezónu zbytoční. Mladé kráľovné budú zasa budúci rok na jar. Rodinka usilovne stavia, rodia sa nové včielky a zbierajú zásoby na zimu.

Máme zasa nových obyvateľov. Ježkov. Zachránených súrodencov.

Ježkovia v záhrade

Záchranná stanica pre zvieratá pri správe CHKO Záhorie, zverejnila pred časom výzvu, ohľadom zachránených maličkých ježkov. V stanici sa ich ujali a vypiplali z nich pekné samostatné ježie mláďatká, vhodné do prírodných priestorov. Najlepšie záhrad, pretože potrebujú ešte starostlivosť vo forme príbytku a dokrmovania. Okrem toho, že ježko do prírodnej záhrady patrí a máme naozaj pre živé pichliače dosť miesta.

Samozrejme sme sa prihlásili, ako adoptívni rodičia a ujali sme sa dvoch mláďat. Samičke sme dali meno Ňuf a samček dostal meno Puf. To podľa toho, ako mi cestou v aute v prepravke stále obaja nespokojne ňuchali a fučali.

V záchrannej stanici nám pripravili aj základ pre budúci ježí domček. Aj s tunelom.

V stanici mi zvieralo hrdlo pri pohľade na všetky tie zachránené zvieratá. Ľuďom, ktorí namiesto zabíjania naopak zachraňujú, veľakrát vo veľmi provizórnych podmienkach skladám hlbokú poklonu a vďaku. Vďaku za to, čo všetko robia a ako to robia...

Sovy, myšiaky, jastraby a iné dravce a vtáky s vystreleným okom, krídlom, nohou. Živé terče, ktoré poslúžili pre niekoho zvrátené potešenie. Vtáčie mláďatá, vypadnuté z hniezd. Ježkovia.

Veľmi by som si želala, aby bolo viac ľudí, ktorí prírodu a živé tvory zachraňujú, a naopak menej a menej ľudí, ktorí prírodu a život v nej ničia...

Ďakujem, aj v mene našich dvoch zachránených špendlíkov.

Nufka a Pufko dostali zatiaľ po Juniorovi ohrádku, kým si u nás zvyknú a zasa naopak, kým si na nových obyvateľov zvyknú naši starousadlíci.

Ježí domček sa ešte dočká pokrývky z konárov a lístia. Taká izolačná prírodná vrstva. Na zimu aj na teplo. Pichliače dokrmujeme mačacími granulkami. O pár dní si ježkovia budú v záhrade hľadať dobroty sami. Vymýšľajú hlavne v noci. Deň zvyknú prespať, schúlení v domčeku.

Bylinky v záhrade

V našej liečivej záhrade je veľmi veľa rôznych liečivých rastlín. Stromov, kríkov a byliniek. Je to môj dlhoročný koníček.

Bylinky pre zjednodušenie rozdeľujem na bylinky do kuchyne a na bylinky do domácej lekárničky.

Bylinky do kuchyne:

Skúsim iba stručne, viac som popísala v mojich knihách.
V našej záhrade medzi najbežnejšie kuchynské považujem rôzne pažítky, cesnaky, saturejku horskú (zmierňuje nadúvanie napríklad v jedlách zo strukovín), šalvie (na tekvice hokaido a je to aj liečivka), tymián (korenie aj liečivka), rozmarín (napríklad na zemiaky a liečivka), levanduľa (aj do jedla aj do čajov aj proti moliam), medovka (do šalátov a chutné čaje), palina estragón (korenie), materina dúška (jedlo, čaje), pamajorán (upokojujúce čaje, korenie)...

Bylinky do lekárničky:
Ľubovník bodkovaný (do čajov na zlepšenie spánku a nálady, liečivé oleje, tinktúry), echinacea purpurová (posilnenie imunity), nechtík lekársky (čaje, masti), kostihoj lekársky (liečivé masti), valeriána lekárska (spánok, upokojenie), repík lekársky (hojenie rán), skorocel kopijovitý (kašeľ, celí rany), rebríček - myší chvost (ženská rastlinka, krvácanie rany), alchemilka žltozelená (ženská rastlinka), mäta pieporná a iné druhy (čaje na trávenie, do jedla, zmzliny...), rôzne druhy paliny (abrotská, pravá, černobyľ - trávenie, paraziti), púpava lekárska a oman pravý (trávenie, pečeň), ostropestrec mariánsky (pečeň, regenerácia), pŕhľava (celková jarná očista)...

Byliniek máme v záhrade naozaj veľmi veľa, ale toto sú také najzákladnejšie, ktoré sú pre najbežnejšie použitie.

Plodobranie
V júli sa v našej prírodnej jedlej liečivej lesnej záhradke roztrhlo vrece so všetkým možným ovocím. Višne, marhule, ríbezle, maliny a začínajú nás bombardovať zo stromu krásne zdravé broskyne. Koncom mesiaca dozrievajú obrovské stĺpovité beztŕňové černice odrody Navaho.

Ovocia a ovocia. Na všetky spôsoby. Ako inak, bez chemických jedov, zdravé a plné vitamínov a minerálov. S pridanou hodnotou vloženej prírodnej energie, ktorú naša záhradka zakliala do svojich darov. Pre nás...

Keď už nevládzeme jesť štedrú úrodu, rozdávame rodine, susedom, známym. Susedka z domu oproti nám zasa "na revanš" za ovocné misy nosí chutné domáce koláče. Taká susedská milá výmena.

Len škoda, že sa do tohoto zdieľania prebytkov nezapájajú viacerí naši susedia. Hneď by bola s časti vyriešená "potravinová sebestačnosť". No ale pravda, väčšina z nich má okrasné sterilné záhrady. My si tujky a chémiou striekané plody neprosíme...

Ja verím, že časom bude prírodných zdravých záhrad okolo viac a každý sa podelí s tým, čo mu záhradka nadelí :-).

Spracovanie plodov

Okrem jedenia a rozdávania, samozrejme spracúvam plody rôznymi spôsobmi, ktoré popíšem podrobnejšie v augustovej časti.

Ovocná koža, recept

Ovocná koža je výborná zdravá pochutina na zimu. Je skladná a plná vitamínov a minerálov. Okrem toho, že je prudko jedlá a veľmi chutná :-). Potrebujete akurát prebytky zdravého ovocia.

Postup:

  • Ovocie som pomlela alebo rozmixovala na kašu. Najlepšia je hustota detskej výživy. Pokiaľ má ovocie veľa vody (napríklad ríbezle, černice, višne), za­hustila som dreň banánmi v množstve podľa hustoty a chuti. Zrelé banány zároveň kašu aj osladia, bez nutnosti pridávať cukor (alebo med).

  • Plech na pečenie som vystlala papierom na pečenie. Na papier som vyliala rozmixovanú ovocnú kašu, ktorú som rovnomerne rozotrela na hrúbku asi 3/4 cm.
    Plech aj s kožou, môžeme za dobrého počasia, keď pečie slniečko rovno umiestniť von, kde páli najviac (napríklad balkón, terasa). Pokiaľ nie je dobré počasie a nedá sa využiť slnečná páľava, je možné ovocnú kožu vysušiť aj v trúbe, na 50 – 60 stupňov Celzia. Ale slnko to predsa len urobí bez nákladov na energie, preto je dobré sa do ovocnej kože púšťať, keď je vhodné počasie :-).

  • Keď je kaša dostatočne vysušená, teda suchá, pripomína kožu, preto ten názov „ovocná koža“. Veľmi ľahko sa dá v takomto stave odlepiť z papiera a následne jednoducho postrihať bežnými nožnicami na menšie kúsky.

  • Postrihané kúsky (strihala som na pásiky) som zavinula do trubičiek.

  • Ovocné trubičky som uskladnila v zaváraninových uzavretých pohároch v komore.

Ovocné trubičky môžete ešte obaliť v mletej škorici, alebo kakaovom prášku. Získate chutné domáce ovocné cukríky.

Ak nemáte záhradku, môžete si ovocie na ovocnú kožu kúpiť, len si dávajte pozor odkiaľ kupujete. To aby ste nakoniec nemali ovocnú kožu s chemickými prísadami z postrekov, umelých hnojív a transportnej chémie...

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa na vás v augustovej časti :-)

Hanka a ww.prirodne-zahrady.sk

Článok je zverejnený na  http://lepsiden.sk/prirodna-zahrada-v-juli/ aj s fotografiami :-).

 

Označené v

Prírodná záhrada v júni. Včely a iný užitočný hmyz v záhrade.

V júni sa všetko láme. Letný slnovrat, prvý letný deň, magický svätojánsky deň, večer a noc, medardova kvapka ktorá na nás kvapká. Nie síce 40 dní podľa pranostiky, a nie kvapká, ale leje. Ale aj neuveriteľné horúčavy a sucho, ktoré striedajú silné prehánky. Tiež je to obdobie oberania ovocia, pokračovanie rojenia včielok, medobrania, kvitnutia lipy a veľkého množstva rôznych byliniek.

Jún v našej prírodnej záhrade
V mesiaci jún sa každým rokom mení naša prírodná záhrada na jedlú a liečivú džungľu. Do slova a do písmena. Taký jedlý liečivý súkromný miniles.
Začiatkom mesiaca sme sa učerešňovali. Popri kompletnej očiste krvi pomocou čerešňovej skoro monodiéty, pri ktorej sme denne skonzumovali na kilá našich sladučkých a zdravých plodov, bez pridanej červíčej nutričnej hodnoty. Podelili sme sa so susedmi, rodinou, drozdíkmi. Na svoje si prišli aj včielky, osy a iní maškrtníci. Spoločne s nami maškrtila aj sršnica, ale mierumilovne. Vedela, že jej nič nehrozí. Navyše sršni držia pod kontrolou agresívnejšie osy. Netraba sa báť.
Bola veľmi dobrá úroda jahôd. Domáci samozber každý druhý deň.
V tieto dni sa zasa asi prejeme ríbezlí. Dozrievajú višne, ktorých je tento rok tiež veľmi veľa. To bude prírodných vitamínov :-).
Provokujem pravda? Ale veď každý, kto má kúsok záhrady, má možnosť pestovať si vlastné zdravé plody. Ríbezle, maliny, egreše, jahody, sú veľmi nenáročné v vďačne prijmú aj miesto na terase, alebo balkóne. Navyše aj pekne vyzerajú. Dáte sa nahovoriť?

Z plodovej zeleniny začíname oberať uhorky a cukiny. Z cesnakových stvolov, ktoré oberám, aby cesnak nestrácal silu kvitnutím, som urobila cesnakový skladaný chlebík a pomazánku.
Kvitnú ľaliovky, ktoré sú nielen krásne, ale aj jedlé a veľmi chutné. Neveríte? Vyskúšajte.

Svätojánska noc, 3 dni po letnom slnovrate

V júni sa zbiera a ja nie som výnimka, veľká časť byliniek. Hovorí sa, že najlepšie sa zbierajú okolo 24. júna, kedy vraj majú najväčšiu silu. Na svätojánsku noc. Bylinkou tohoto dňa je ľubovník bodkovaný, alebo tiež svätojánska bylinka. Ja z nej pripravujem liečivý svätojánsky olej, ktorý je veľmi vhodný na popáleniny od slnka ( a ktorý sa mi práve vylial na klávesnicu a myš, keď som natierala spálené plecia dcérke Miške). O bylinkách podrobnejšie napíšem a natočíme video v júlovej časti.

Svetluška, alebo mohutný roháč

V júni nám okrem iných užitočných pomocníkov poletujú a svetielkujú aj magické svetielka svätojánskych mušiek. Samček lieta, je menší ale samička je plazivá, vyzerá ako taký plazivý rohatý čert. Pri tme to však nevidno a tiež svetielkuje éterickým neónom - lákadlom pre samčeka.

V júni sme v našej prírodnej záhrade svedkami ďalšej nie celkom štandardnej situácie. Zvyknú sa k nám zlietavať roháče a roháčice na svadobnú cestu. Roháč je náš najväčší chrobák a je zákonom chránený, pretože je zriedkavý. No my ho máme v záhrade veľa. Je zaujímavé sledovať tieto ťarbavé lietadlá, ktoré sú také ťažké, že podľa zákonov aerodynamiky by vraj vôbec nemali lietať. Ale keďže o týchto zákonoch nič nevedia, tak si veselo lietajú. Hlavne samčekovia sú ťarbavejší a tak som ich občas musela zachraňovať pred hladnými zobákmi našich mäsožravých kačiek plemena indický bežec.
Záhrada je plná rôznofarebných motýľov, dravých vážok, lienok, ucholakov, ale aj rôznych iných opeľovačov všetkých veľkostí.

Opeľovače
Naša záhradka nám dáva veľa svojich darov. Nie je to však len o premyslenej výsadbe a následnej starostlivosti spolu s prírodou. Veľmi dôležité na to, aby bola úroda sú opeľovači. Bez opeľovačov sa z väčšiny kvetov nevyvinú plody, ktoré aj dozrejú. Preto sú opeľovače veľmi dôležitou súčasťou prírodných priestorov a podľa mňa by sme im mali vytrvárať vhodné podmienky všade, kde je to len možné. Napríklad aj v našich záhradách.
Okrem divých opeľovačov, ako sú rôzne čmele, včielky samotárky, dlhozobka, motýle (ano aj motýle opeľujú), našim asi najznámejším opeľovačom je včela medonosná.
Včielky nám okrem opeľovania pomáhajú aj tým, že nám poskytujú do daru med, vosk, propolis, včeliu kašičku a harmonizujú priestor. Málokto vie, že aj včelí jed je okrem toho, že môže vyvolať silnú alergickú reakciu aj silným liekom.
A tak som sa rozhodla, že v prírodnej záhrade by mala byť aj včelia rodinka, alebo včelie rodinky.
Prvú včeliu rodinku sme do záhrady prijali v máji 2012.

Podrobnejšie som o včielkach a o našom súžití so včelou rodinkou popísala v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujmesi srdce z vlastnej záhrady.

Cesta včelieho roja
V roku 2015 sme zostali bez včielok a tak som nedočkavo vyzerala prirodzene vyletený roj, ktorý by naša prírodná záhrada mohla prijať medzi seba. Do prírodného úľa s pozorovacím okienkom.

3. júna 2016 sme sa konečne dočkali. Včelár Martin, ktorý je v našej lokalite volaný k vyleteným rojom mi zatelefonoval, že jeden pekný roj visí na strome v dedine Zlaté klasy. Že mi ho zvesí miestny včelár Edo (vďaka :-) ale že si ho budem musieť odviezť autom sama,lebo sú všetci rozlietaní. Či si trúfam.

Správa ma potešila, ale aj zaskočila. Práve som totiž bola na jednom kurze, kde som sa učila vyrábať prírodné farby. Náhodou hneď, vedľa obce s "mojim" rojom včiel. Tiež som nemala so sebou vôbec nič ku preprave tak vzácneho a hlavne nevyspytateľného nákladu. Na včielky sme však doma už čakali dlhšie, tak som neváhala a vybrala sa pre roj...

Včeliu rodinku medzitým včelár Edo striasol z konára do staršieho úľa, ktorý mal voľný. Začala moja dobrodružná cesta s úľom plnom nespokojných včelích bytostí. Ani mne by sa nepáčilo, keby ma striasali, zatvorili, prenášali a prevážali. No ale inak sa nedalo.
Moje predtuchy sa vyplnili. Veľmi skoro som pri šoférovaní začula výhražné nespokojné bzučanie. Potom ďalšie a ďalšie. Milé včielky našli pri hŕkaní cestou niekde skulinku, ktorou mi začali vyletovať. Aj napriek deke, ktorá starý úľ obaľovala. No pomoooc. Rýchlo som hľadala nejaké miesto, kde môžem odstaviť svoje auto, v ktorom mi výhražne poletovali nespokojné bzučky.

Na šťastie včelár Edo zachytil moje zúfalé volanie o pomoc a prišiel rýchlo pomôcť. Včielky preložil a previezol do našej prírodnej záhrady. Veľká vďaka:-).

Rodinku sme nechali po náročnom dni vydýchnuť a na druhý deň ju prišiel preložiť do nášho domáceho prírodného úľa náš včelár Martin. Včielky sa rýchlo udomácnili, začali stavať plásty a nosiť medík. Kráľovná usilovne začala znášať do nového príbytku vajíčka - základ novej rodiny.

Včielky chodím stále pozerať cez pozorovacie sklenené okienko na boku úľa. Už som urobila aj prehliadky vo vnútri úľa, či je všetko v poriadku, ale pre istotu som zavolala nášmu včelárovi Martinovi. Obom včelárom Martinovi a Edovi veľmi pekne ďakujem za pomoc :-).

Rodinke sa zatiaľ darí dobre a veľmi sa z nej tešíme. Sú to mierumilovné dobré včielky. Ušetrili ma a zaobišla som sa bez jediného výchovného žihadla :-).

Domáci bylinkový medový likér

Od včelára Martina som dostala zvyšky plástov s medom, ktoré zostali po medobraní. Pre našu novú včeliu rodinku na posilnenie po presťahovaní.
Plástov s medíkom bolo veľmi veľa, tak sme sa so včielkami podelili a z časti som urobila aj niečo pre nás-nevčielky. Založila som kvasiť medovinu a vyčarovala bylinkový medový likér.

Niekoľko obrázkov z procesu výroby som uverejnila aj na mojej fcb stránke Prírodné jedlé záhrady www.facebook.com/Prirodne.Jedle.Zahrady.

Veľa ľudí si pýtalo recept na medový bylinkový likér,tak som ho teraz spísala, aby bol pre všetkých.

Suroviny: Ja som použila medový sirup, ktorými zostal po vytápaní plástov, bylinky a vodku. Pre nedržiteľov plástov použite vodu a med, v pomere 2 diely vody :1 diel medu, alebo podľa chuti a citu. Taká hustejšia medová voda. Pridala som rôzne bylinky, aby bol likér viac liečivý. Materinu dúšku, šalviu, medovku, yzop. Naša Miška prišla s nápadom, že by to chcelo ešte mätu. Veeeľa mäty, čím likér získal osviežujúcu chuť a vôňu.

Postup: Všetko som spolu varila vyše hodiny. Lektvar som nechala cez noc vychladnúť a na druhý deň som pridala vodku. Na 5 litrov medovej zmesi som priliala 3 litre čistej vodky.
Všetko som prefiltrovala cez plátno do veľkej sklenenej nádoby. Likér je veľmi chutný a lahodný, ale bude ešte lepší, keď ho necháme niekoľko týždňov odstáť, aby sa ustálili chute a vône.
Tak na zdravie :-).

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa v júlovej časti, v ktorej sa budeme venovať viac bylinkám.

Hanka

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Článok je zverejnený na  http://lepsiden.sk/prirodna-zahrada-v-juni-vcely/ aj s fotografiami :-).

Hanka

 

 

Označené v

Je veľmi veľa záujemcov, ktorí by sa radi prišli pozrieť na našu prírodnú jedlú liečivú záhradku.
Naša záhrada je náš súkromný priestor, z ktorého nemôžeme urobiť priestor verejný, rozhodli sme sa robiť naše prehliadky prostredníctvom videí, článkov, fotografií na fcb, kde si môže každý pozrieť našu záhradku bez ohľadu na momentálne počasie a vzdialenosť :-).
Najnovšie (13. júla 2016), boli u nás túto stredu natáčať dokument o Ivanskych záhradách, oslovili nás, či môžu medzi neobyčajné záhrady naradiť aj tú našu. Video je čerstvo spracované, ukazuje našu záhradku pomerne zoširoka, ako vyzerá teraz (polovica júla, bolo práve po búrke :-).
Nech sa páči, na divokú prehliadku po našej záhrade.
Hanka

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Počasie, úroda, vošky. Máj 2016.

Milujem tento mesiac – veď je aj označovaný za mesiac lásky. Pripadá mi totiž celý taký romantický. Aj keď to niekedy naozaj tak nevyzerá.  Hlavne, keď zaúradujú naši traja zamrznutí a záhrada si naozaj “užije”. Tento rok sa im u nás tak páčilo, že sa rozhodli prísť pre istotu až dva razy.
Prvý krát v predtermíne, hneď začiatkom mesiaca a druhýkrát po svojom určenom čase v kalendári. Poľadovica, krúpy, miestami v niektorých oblastiach sneženie.  A do toho všetkého na striedačku letné, suché horúčavy.
Veru, príroda, nám dávala výkyvmi počasia jasne najavo, že už stačilo s plienením a likvidovaním nášho jediného životného priestoru. Som zvedavá, koľko príučiek ešte budeme potrebovať a kam až chceme zájsť…

Prírodná záhrada a počasie

Tento rok to najskôr vyzeralo, že traja zamrznutí ani neprídu a že počasie vhuplo zo zimy skoro rovnými nohami do leta.  Všetci, ktorí majú kúsok zeme, sme sadili o dušu.  A potom to prišlo.  Silný lejak, krúpy, zima, mráz.  Zo všetkých strán som registrovala, ako záhradkári a poľnohospodári prišli o veľkú časť budúcej úrody.  Aj napriek zakrývaniam, zohrievaniam a dokonca som počula, že niekde si privolali na pomoc vrtuľníky…

Popíšem taký môj malý postreh z vyčíňania mrazov.
Keďže máme záhrady dve, jednu prírodnú odrastenejšiu 12-ročnú a druhú, ktorá má 4 roky a ešte iba rastie do prírody, mohla som porovnať v dvoch priestoroch vzdialených od seba iba niekoľko kilometrov pôsobenie náhlej zmeny počasia.
Naša prírodná záhrada (alias džungľa) v Ivanke pri Dunaji bez strát. Okrem niekoľkých pomrznutých listov a kvetov kiwi na pergole; na mieste, kam dosiahol mrazivý vietor od cesty. Inak sa všetky rastlinky navzájom krásne chránili. Dokonca aj vysadené priesady, vrátane paradajok.

Naopak, v druhej záhrade boli škody podstatne väčšie. Všade tam, kde boli rastliny vystavené mrazivému vetru, boli rastliny pomrznuté. Tým, že mladá záhradka nemá ešte bujnú vegetáciu, omrznutia boli na viacerých miestach. Po čase sa porast spamätal a začal obrážať nové výhonky.  Žiaľ, už bez kvetov.  Priesady zeleniny som pre istotu sadila až oveľa neskôr.
Podobný postreh z následnej prechádzky v lese. Obnažené časti stromov zmrznuté, zvyšok bez zmeny. Tam, kde sa vegetácia navzájom chránila, zostalo všetko nepoškodené, aj napriek rozmarom a výkyvom počasia.
Môj záver z pozorovania je ten že naozaj sú polia a záhrady bez hustejšej výsadby zraniteľnejšie. To sa týka aj slnečnej páľavy. V hustejšej džungli sa všetko vzájomne chráni.

Máj v našej prírodnej záhrade

Prečkali sme besnenie živlov bez väčších strát.  Posadila som zvyšok priesad, hlavne tekvice Hokaido, ktoré máme veľmi radi.  Pridala sa ačokča (paprikouhorka) a fazuľky, ktoré  som sadila rovno semená do zeme.
Okrem mladých cibuliek a zvyškov redkvičiek, sme si pochutili na prvých ovocných plodoch – zemoleza kamčatského.  Chutí ako čučoriedka, akurát nie je taký náročný na pôdu.  Stačí mu aj obyčajná zem, nepotrebuje vresovisko, ako štandardné čučoriedky.
Tiež som pozbierala niekoľko stoniek rebarbory, z ktorej som upiekla dva koláče. Rebarboru si pamätám ešte u mojich starých rodičov. Som rada, že sa zabudnuté druhy ovocia a zeleniny vracajú aj do našich záhrad. Samozrejme všetko krásne kvitne, čo prilákalo aj množstvo rôznych a pestrých opeľovačov.

V čase písania týchto riadkov, teda posledné májové dni, sa už popásame na prvých čerešniach a jahodách.  Sviatky ovocného “obžerstva” budú však až v mesiaci jún :-). Už sa tešíme.
Záhony so zeleninou, bylinkami a podpornými kvetmi, sa pomaly zapĺňajú.

Nateraz som už dosadila a môžem si na chvíľu vyložiť nohy na stôl a kochať sa májovým pohľadom do našej prírodnej džungli.  Pri tom kochaní jedným očkom pozorujem kuriatko Juniora, ktorý už behá voľne po celej záhrade a rastie ako z vody.

Juniorovi rastie hrebienok

Kuriatko Junior nielen rastie ako z vody, ale raz do vody aj spadol. Preto ho musím pre istotu občas trochu sledovať.  Chcel sa napiť vody z kačacieho jazierka a ešte neodhadol vzdialenosť svojho zobáčika od hladiny vody… Teraz si už však dáva väčší pozor.

Na začiatku bol malý Junior aj s mamou sliepkou v menšej ohrádke, kde boli v bezpečí a zároveň aj v záhrade.  Neskôr už mu bol svet ohrádky malý, tak sme ich pustili voľne behať do veľkého sveta našej zarastenej lesnej záhrady.
Rodinku si stráži pán dvora, náš Karol. Z kohúta Karola sa stal veľmi starostlivý tatko, niekedy sa až zamýšľam nad tým, či sa nepomýlil a nemyslí si, že je bocian.  Bociany sa starajú o mláďatá obaja rodičia.  Pri sliepkach som o tom ešte nepočula, aby kohút sedel v noci na hniezde a zohrieval kuriatka.  Ako náš Karol. Nuž, je to zlatá rodinka.
Ako Junior rástol, znovu sme pekne natočili a chronologicky zostrihali.  Aby ste sa aj vy mohli potešiť. Ukážeme vám, ako sa Junior učil hľadať dobroty na komposte, nestratiť sa vo veľkej záhrade, ako sa učil váľať v prachu. Uvidíte, ako sa mu darilo rozhrabávať a vyzobávať mraveniská.  Pretože mravce okrem toho, že nám lezú aj do kuchyne, pestujú a prenášajú si vošky, ktorých je v tomto období naozaj všade dosť.

Vošky, vošky a ešte raz vošky

O voškách som už písala a hovorila.  Ale pretože sa ma pýtate, trochu sa ešte k tejto téme na chvíľu vrátim.  Veľa záhrad má starosti s inváziou vošiek. Pokiaľ ich je na konári veľmi veľa, odstrihnem napadnutý konár a zahodím do kompostoviska.
Pokiaľ ich rastlinka, strom, krík nemá tak veľa, aby ju to zlikvidovalo, tak milé vošky nechám tak, aby zavolali lienky.  Pokiaľ v mesiaci máj uvidíte dve lienky, ako si prejavujú lásku a pozornosť, tešte sa.  Onedlho totiž budete mať na záhrade larvy lienok, čo sú úplne najväčší voškoví predátori. Za deň jedna larva lienky spucuje 50 vošiek, čo je naozaj veľmi úctyhodný výkon.

Tiež môžete rozvešať na stromy domčeky pre ucholáky.  Vyrobíte ich veľmi jednoducho.  Z obyčajného hlineného kvetináča a kúska zoschnutej trávy.  Ucholačí domček je treba zavesiť na miesta najväčšieho výskytu vošiek tak, aby sa kvetináč dotýkal kmeňa stromu.  Ale hlavne… neprepadajte panike :-).
Ako si naša záhradka poradila s voškami, výkyvmi počasia, kučeravosťou listov broskyne, nájdete vo video seriáli v časti “Prírodná záhrada v máji”.  Samozrejme sa na vás teší malý Junior.

Kohút Karol je svojmu Juniorovi dobrým otcom.

V marcovom článku som sa podelila s vami o recept na domáci roztierateľný syr “Lučinu” , vyrobenú z domácich jogurtov. Jogurty práve v tejto chvíli robím, tak pripájam recept :-).

Domáci jogurt

Suroviny: kvalitné čerstvé mlieko 1 liter, 1 živý biely kvalitný jogurt (teda so živou jogurtovou kultúrou)

  • Mlieko pasterizujem (chodím na družstvo na čerstvé) nechám vychladnúť na cca 30 – 40 stupňov Celzia (skúšam prstom, teplomery už nepoužívam).
  • Primiešam živý jogurt (ja používam jeden odložený jogurt z minulej várky). Dobre rozmiešam metličkou.
  • Pokiaľ robím čisto biely jogurt, ponalievam do sklenených pohárikov 2 dcl od detskej výživy, ale so skrutkovacím uzáverom.
  • V prípade ovocných alebo inak ochutených jogurtov pridám kúsky ovocia, med na osladenie, alebo čo mi napadne do fľaštičiek a zalievam mliekom s rozmiešaným jogurtom.
  • Ak máte jogurtovač, použijete jogurtovač, ja dávam fľaštičky do kotolne, na zásobník s vodou. Nechám niekoľko hodín postáť a šup do chladničky.

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Článok je zverejnený na http://lepsiden.sk/prirodna-zahrada-maji/ aj s fotografiami :-).

Hanka

 

 

Označené v

Najčítanejšie

Zdravie zo záhrady-videoseriál-12.d…

25 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-11.d…

08 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-10.d…

11 nov 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-9.di…

14 okt 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-8.di…

26 sep 2016 Záhradné videá

Facebook stránka