30 Sep, 2020 Posledná aktualizácia   1:26, Sep 27, 2020

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

Internetový portál vsetkopremamu.sk 18.9.2016. Hanka Sekulová: „Rada by som zmenila svet z neudržateľného na udržateľný.“

Rozhovor na tému udržateľnosti a iné moje úvahy. 

Pripájam textovú časť článku:
----------------------------------------------------------------------------------------------
Hanka Sekulová je podnikateľka, spisovateľka, experimentátorka – vedátorka („Mičurin v sukni“), ale najmä hlasná vedomá osveta zdravého spôsobu života, ktorý je šetrný k ľudskému telu a životnému prostrediu zvlášť. Svoje skúsenosti, pracovné postupy, liečivé či kulinárske recepty predstavuje vo svojich dvoch  knihách „Darujme si zdravie z vlastnej záhrady“ a „Darujme si srdce z vlastnej záhrady“.

My máme tú česť porozprávať sa s pani Hankou o prírodných udržateľných záhradách, jej pracovných aktivitách, ale najmä o zdravej jedlej oáze do zelena rozrastenej okolo domu, v ktorom nažíva spolu s rodinou v symbióze s okolitou prírodou…, samozrejme, bez pridanej “hodnoty“ chemického priemyslu!

1.Rovno takto z úvodu, pani Hanka, prečo práve „Mičurin“?

Mičurin (pre mladšie ročníky, ktoré sa o ňom neučili v škole) bol známy ruský vedec, ktorý sa zviditeľnil skúmaním  a šľachtením rastlín. No a doma v záhradách tiež stále experimentujem, skúmam, šľachtím a veľakrát aj nechtiac krížim (teda príroda to robí za mňa a ja sa potom čudujem, aké novosti nám vyrástli). Pracovala som kedysi niekoľko rokov vo výskume, v Slovenskej Akadémii Vied, tak asi aj toto prispelo k mojej prezývke  . Samozrejme ma tak volajú polovážne, normálne mi všetci hovoria menom, teda jednoducho Hanka  .

2.Vašim záujmovým, ale aj pracovným zameraním je vytváranie a vzdelávanie ľudí o permakultúre (teda udržateľných systémoch). Viete nám laicky a jednoducho vysvetliť, čo to permakultúra je a aké sú vaše ďalšie pracovné aktivity?

Ja sa hlavne venujem prírodným, jedlým, liečivým záhradám a priestorom s prvkami permakultúry.  Rokmi som si odladila taký svojský systém, ktorý mi spontánne vznikol zlúčením viacerých. Všetky tieto systémy sa navzájom prirodzene prelínajú a ja som si z nich vybrala prvky, ktoré ma oslovili tak, aby konečný výsledok bol prírodný, jedlý, liečivý a permakultúrny  . Ja vnímam permakultúru ako udržateľnosť a v prenesenom význame do záhrady alebo iného pozemku to pre mňa znamená pestovanie a chov zvierat v súlade s prírodou, pretože to samo o sebe je udržateľné. Príroda to totiž tak vie robiť od nepamäti, to len my sa to potrebujeme najskôr naučiť. Teda presnejšie znovu naučiť alebo si spomenúť, pretože v minulosti sme to ako ľudia vedeli lepšie.

3.Aké sú nosné princípy pestovania v rámci permakultúry?

Nezvyknem teoretizovať, a preto ani teraz nebudem zachádzať do nejakých poučiek ani princípov. Ukazujem, hovorím či píšem o tom, ako to robíme my, pretože to vnímam tak, že vlastný podarený príklad je za všetky teórie a princípy. V každom prípade, ak to mám nejako stručne zhrnúť, snažím sa čo najviac pozorovať prírodu a spôsoby jej činnosti v maximálnej miere prenášať do vlastných priestorov, len namiesto divých rastlín sú jedlé, liečivé alebo inak užitočné rastliny. To sa samozrejme týka stromov, kríkov, trvaliek, jednoročných rastlín a všetkého živého vrátane húb.  V záhradách a priestoroch, ktoré sú skopírovaním alebo aplikovaním prírodných princípov, sú samozrejmou súčasťou aj divo žijúce živočíchy a zvieratá. Súčasťou sú aj úžitkové zvieratá, ktoré sú do systému zapojené prirodzene, nenásilne a tak, aby boli spokojnou súčasťou, ktorá prispieva a prospieva celku ako ekosystému. Veľa sa recykluje, aby sa do priestoru vrátilo maximum, čo z neho vzišlo.  Vrátane vody, ktorá bude čím ďalej tým vzácnejšia. Príroda nepozná chemické postreky ani anorganické umelé hnojivá, takže ani nemusím zdôrazniť, že v takýchto prírodných udržateľných priestoroch sú akékoľvek invázne postupy a konanie v rozpore, čiže sa nepoužíva a nerobí nič, čo by mohlo narušiť prírodnú rovnováhu. Naopak, v takýchto priestoroch pomáhame rovnováhu nastoliť. Aj vytváraním rôznych prirodzených biotopov a stanovíšť.

4.Hneď v prvej kapitole knihy „Darujme si zdravie z vlastnej záhrady“, ktorá vyšla na jeseň minulého roka (2015), sa zamýšľate nad hlavným dôvodom jej vzniku. Aké je teda skutočné pozadie vzniku vašich kníh?

Ako som napísala v knihe, tak to aj cítim a vnímam.  Rada by som zmenila svet okolo seba  z neudržateľného na udržateľný.  Snažím sa na vlastných príkladoch ukazovať a učiť ľudí, že sa to dá.  Nechcem a ani nemôžem nikoho presviedčať.  Ale môžem ukázať, ako to robíme my.  Každý musí začať sám od seba.  Ja prispejem niečím, čím môžem a viem a niekto ďalší zasa prispeje svojim vkladom a príkladom.  Takto spoločne môžeme tento svet zmeniť.  Čím viac ľudí si uvedomí, že neudržateľnosť súčasného sveta vedie do slepej uličky, tým skôr z tejto uličky budeme môcť vycúvať.  Ukazujem na mikropríkladoch, ako sa dajú niektoré veci zmeniť.  Aj pestovanie v záhradách je možné bez chémie.  A funguje to.  Plody, ktoré konzumujeme, nemusia byť plné chemických jedov… Keď to ukážem druhým, tí zasa ďalším, môžeme zdravý “vírus” menom príroda šíriť pekne ďalej  .

5.Krstnou mamou vašich kníh sa stala moderátorka, ktorá je známa svojim výsostne pozitívnym prístupom k ekologickému spôsobu života, Adela Banášová. Ako došlo k vašej spolupráci?

Adelku Banášovú si veľmi vážim ako človeka. Dlho sledujem jej názory aj spôsob, akým ich navonok komunikuje.  Preto, keď ma vo vydavateľstve požiadali, aby som vybrala tútora mojej knihy, hneď ma ako prvá napadla práve Adelka, pretože už roky prakticky propaguje, žije a šíri myšlienky udržateľnosti.  Udržateľnosť sa totiž neobmedzuje iba na pestovanie či záhrady.  Ako názov slova permakultúra napovedá, vzniklo spojením slov permanent-culture, čo v preklade znamená udržateľný život. Zahŕňa veľmi veľa oblastí nášho sveta.
Som veľmi rada, že Adelka po prečítaní zaslaného rukopisu knihy, súhlasila  .

6.Prvú knihu ste krstili semiačkami pŕhľavy. Prečo práve pŕhľava?

V semienkach je koncentrovaná sila celej rastliny. Pŕhľava je jedna z najliečivejších a najvšestrannejších “burín”, ktorá je tu všade pre nás všetkých.  Na jedenie, doplnenie minerálov, vitamínov a tiež ako všestranný liek.  Na prvý dotyk však pŕhli. Tak je to aj s myšlienkami a postupmi, ktoré šírim.  Pre niekoho sa môžu zdať na prvý dotyk “pŕhlivé” a niekoho môžu následne pomôcť vyliečiť…

7.Väčšina klasických záhradkárov, dokonca aj ekologických pestovateľov, sa venuje produkcii ovocia a zeleniny čisto z rastlinného hľadiska. Váš pohľad na záhradu (ekosystém) sa vyznačuje výrazným jemnocitom a láskavým prístupom nielen k rastlinám, ale k celej zvieracej ríši ako takej. Ako to teda cítite, vnímate a čo všetko sa dá vo vašej zdravej jedlej oáze nájsť?

Naša rajská záhrada (tak ju niektorí ľudia volajú) je veľmi pestrá, na pohľad divoká jedlá a liečivá “džungľa”, taký ozobávací priestor pre všetkých jej obyvateľov (vrátane nás samozrejme).  Vymenovaním, čo všetko sa v nej nachádza, by sme zaplnili niekoľko strán, preto som všetko pekne popísala vo svojich knihách  .  Je to naozaj taký malý, dnes už vo veľkej miere samostatný prírodný záhradný ekosystém, zahŕňajúci okrem divo žijúcich ježkov, užoviek, drozdov, sýkoriek, roháčov, žabiek, svätojánskych mušiek a ďalších, aj nami prinesené okrasné sliepočky a kačky plemena indický bežec. Všetko s rastlinným pestrým spoločenstvom v dokonalej symbióze a harmónii.

8.Fascinujúce na vašej záhrade je jej príbuznosť s prirodzeným ekosystémom. To, čo vám príroda nenadelila alebo neposlala, ste si do svojej jedlej oázy preniesla sama. Čo všetko ste si teda „presadila z divej prírody“?

Hlavne si “domestikujem” rôzne divo rastúce liečivé bylinky, aby som mala domácu bylinnú lekárničku vždy po ruke, teda pri dome  . Niekoľko rokov sa venujem liečivým rastlinám a ich účinkom. Aj keď najlepším lekárom je pozitívny a zdravý prístup k životu…

9.Venujete sa udržateľným záhradám, ale život bez chémie ste posunuli za hranicu záhrady smerom do kuchyne, špajze, lekárničky…. Čoho všetkého ste sa vzdali a naopak, čo nové ste pre seba a svoju rodinu objavili v mene prísľubu trvalo udržateľného rozvoja prírody, ale aj seba samého?

Udržateľný život v sebe zahŕňa veľmi veľa oblastí, ktoré spolu úzko súvisia. Zmenou myslenia, a teda zmenou životosprávy naša rodina získala v prvom rade lepšie zdravie – duševné aj telesné.  Áno, je prácnejšie zdravé plody vypestovať, jednoduchšie je ísť do najbližšieho obchodu.

Je ťažšie pripraviť zo zdravých plodov domáce zdravé jedlo, veď supermarkety ponúkajú hotové polotovary.  Veľa ľudí si konečne začína uvedomovať, že ako sa hovorí „nie je všetko zlato, čo sa blyští“, a teda potraviny plné chémie, napriek lákavým obalom, našim telám neprospievajú, skôr naopak. Ale ako som uviedla vyššie, nikoho nepresviedčam, každý sám si je za svoje zdravie zodpovedný.
V neposlednom rade, návrat k prírodným princípom a spôsobom nepomáha iba nám, ale aj samotnej prírode, a teda v konečnom dôsledku zasa nám ako jej pevnej súčasti.

10.Pani Hanka, vaše knihy nevypovedajú len o spôsobe života, ktorý žijete a propagujete, ale aj o súčinnosti všetkých členov rodiny na vašom záhradnom a knižnom projekte. Ako ovplyvňuje rodina vás a ako ste vy ovplyvnili svoju rodinu?

Najradšej všetci pomáhajú oberať plody a rýchlo ich konzumovať  . Ale vážne. Áno, obe knihy sú naše kolektívne rodinné dielo, pretože popisujú príbeh našej záhrady, ktorá je zasa príbehom jednej rodiny. Našej. Vrátane všetkých zvierat, živočíchov a rastlín, lebo aj to už patrí do našej rodiny.

Všetci sa ovplyvňujeme navzájom vrátane priestoru okolo nás. Samozrejme, najviac presvedčia zdravé dary, ktoré nám naša záhrada a naši zvierací pomocníci poskytujú. Preto obe knihy vznikli veľmi spontánne a za účasti celej našej rodiny.

11.Prišla jeseň, môžte nám dať pár posledných rád, ktoré by sme využili v záhrade pred ukončením tohtoročnej sezóny?

V každom prípade je veľmi praktické odkladať si semená z vlastných plodov.  Samozrejme, z plodov, ktoré nám narástli z nehybridných, teda nie F1 semien z obchodu… (bližšie o tom píšem v knihe Darujme si zdravie z vlastnej záhrady).
Vlastné, preverené semená z najsilnejších rastlín a najzdravších plodov sú veľmi dobrým štartovacím začiatkom na ďalšiu záhradkársku sezónu. Jeseň je ideálna na zber semien, v tomto čase je väčšina plodov v plnej zrelosti. Ako sa hovorí „ako (a čo) si zasejeme, to budeme žať“… alebo zbierať  .

12.Pani Hanka, aké sú vaše ďalšie plány do budúcnosti? Môžte nám prezradiť, či sa pripravuje pokračovanie vašich úspešných kníh?

Áno, môžem prezradiť, že o niekoľko dní ide do tlače moja v poradí tretia kniha, ktorá nesie názov “Inými očami”.  Mala by byť na pultoch kníhkupectiev koncom októbra, čo je za chvíľu. Táto kniha nie je ďalšou knihou zo záhradnej série, je z iného “súdka”.  Popisujem v nej širšie súvislosti, ktoré z môjho pohľadu (preto názov “Inými očami”) môžu viesť k udržateľnosti (vo viacerých oblastiach nášho života) alebo naopak.
Tiež mám rozpracovanú knihu s rôznymi receptami, ktorú som začala písať ako odozvu od mojich čitateľov (hlavne čitateliek).  V najbližších mesiacoch budem spisovať textovú časť k mojim kuchynským, liečivým a tiež čistiacim výtvorom, ktoré som ukuchtila, vyrobila a následne nafotila v posledných mesiacoch. Kniha receptov a nápadov nebude obsahovať návody a recepty, ktoré sú už popísané v záhradných knihách, aby sa neopakovali.

Prajem čitateľom portálu vsetkopremamu.sk príjemné a inšpiratívne čítanie.

Hanka
----------------------------------------------------------------------------------------------


 

Celý článok v čitateľnej forme vrátane fotogalérie, si môžete prečítať v elektronickej verzii a nájdete ho na tejto adrese, alebo priamo kliknutím na tento link:
https://vsetkopremamu.sk/hanka-sekulova-rada-by-zmenila-svet-neudrzatelneho-udrzatelny/


 

 

Označené v
Časopis Sme ženy 18.7.2016. Odborníčka na permakultúru Hanka Sekulová: Ja som príroda

Rozhovor v daždi s profi fotením, natáčaním videozáznamu a pravdaže profesionálnou vizážistkou a stylistkou do víkendovej prílohy Sme ženy. Bolo aj fotenie na titulku časopisu :-). 

Pripájam textovú časť článku:
----------------------------------------------------------------------------------------------
V spojení s prírodou si našla blízky vzťah k rastlinám, zvieratám aj ľuďom a aj vás môže naučiť viac o permakultúrnom pestovaní plodín.

Vyrastali ste na sídlisku v meste a teraz bývate vo svojom prírodnom kráľovstve na vidieku. Čo vás vlastne priviedlo k permakultúrnemu pestovaniu?

Vždy som vnímala prírodu spôsobom, aký je vlastný pre divo žijúce zvieratá. Odmalička som vedela, že chcem byť ošetrovateľkou zvierat v zoologickej záhrade alebo astronomičkou. Keď som sa ocitla v blízkosti lesa, lúky alebo vody, utekala som sa rýchlo ponoriť do prírody, kde som sa cítila najlepšie.

Často spomínate na starých rodičov, ktorí vás naučili hospodáriť „po starom“, ale aj na štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej, ktorá vás vraj naučila, ako to robiť nechcete. Kedy ste si uvedomili, že vám prekáža kruté zaobchádzanie so zvieratami a drancovanie pôdy?   

Moji starkí pristupovali k pôde a zvieratám s úctou, pretože si veľmi dobre uvedomovali, že pôda je ich živiteľkou a zvieratá tiež. Na škole som zase videla presný opak toho, čo ma naučili a čo ma naučila samotná príroda. Zvieratá, doslova uväznené, natlačené v nevyhovujúcich priestoroch, namiesto podlahy železné rošty, ktoré im spôsobovali  ťažké deformácie.  Množstvo antibiotík, rastových hormónov, podporovanie kanibalizmu pridávaním mäsovokostných múčok aj zo zvierat rovnakého druhu... Kruté zaobchádzanie nielen na bitúnkoch. Ani pôda nezostala ušetrená, drancovalo sa, a stále sa drancuje, aj na nej. Vlastne  už dávno nie je pôdou, dnes z nej zostala iba mŕtva zemina. Keď sa na nej objaví nejaký život, treba ho ihneď postriekať vhodným chemickým jedom. A,  žiaľ, v štandardnom poľnohospodárstve je to čoraz horšie a horšie. 

Preto ste sa rozhodli, že sa nebudete podieľať na „genocíde“ zvierat,  pôdy a rastlinstva?

A to si ešte detaily nechávam radšej pre seba, lebo sú naozaj len pre silné žalúdky. Pestujem a chovám podľa seba a hlavne – v súlade s prírodou a ukazujem tieto spôsoby druhým.

Čo je to vlastne prírodná, jedlá a liečivá záhrada s prvkami permakultúry?

Niekoľko samostatných, navzájom sa prelínajúcich systémov: prírodných záhrad, jedlých záhrad, liečivých záhrad a permakultúrnych, teda trvalo udržateľných záhrad. Ide  o ucelené systémy, ktoré boli sledované a opísané odborníkmi na túto problematiku a ich súčasťou sú aj, samozrejme, divo žijúce a úžitkové zvieratá.  Je to priestor, ktorý vyzerá, ako keby ho navrhla samotná príroda. V permakultúrnej záhrade má človek pocit, ako keby bol v lese a na lúke s tým, že namiesto divých rastlín sú zámerne vyberané jedlé, liečivé a iné úžitkové rastliny. Myslí sa pritom  aj na opeľovače, vtáky, žabky, ježkov, žabky a iných zvieracích pomocníkov.  Nepoužívajú sa žiadne agresívne prípravky, chemické postreky, anorganické hnojivá ani nič, čo by narušilo rovnováhu v takomto prirodzenom ekosystéme.

Ako to vyzerá vo vašej vlastnej záhrade, oáze symbiotického spolužitia a akých princípov by ste sa v starostlivosti o ňu nikdy nevzdali?

Naša záhrada je už naozaj taká divoká jedlá, liečivá džungľa. Nikdy by som sa nevzdala práve tej krásnej symbiózy priestoru, prírody, rastlín, živočíchov, zvierat a nás – ľudí, ktorí spoločne vytvárame harmonický celok.

Určite áno. Udržateľnosť totiž nie je len o záhrade, je to životná filozofia.  Permakultúra dnes zahŕňa slová permanent - teda udržateľnosť a culture, teda život. Navzájom je to celé krásne prepojené.

Vraj nechcete nikomu vnucovať vaše názory, ale prezraďte, ak existujú, aké sú najzákladnejšie pravidlá, podľa ktorých sa dá žiť v dnešných časoch v súlade s prírodou?

V prvom rade asi treba  žiť v súlade so sebou, pretože JA SOM PRÍRODA.  Nikdy nie som virtuálny umelý svet ani  svet odtrhnutý od celku.  Nie je možné devastovať pôdu, vodu, vzduch, rastliny a živočíchov bez toho, aby som  zároveň nedevastovala seba samu. Všetko závisí od miery samodeštrukcie.
Aké sú základné pravidlá pri navrhovaní permakultúrnej predzáhradky, prírodnej záhrady, rodového statku alebo gazdovstva?

Každý priestor je jedinečný, ak ho chceme rozvíjať spoločne s prírodou, je dôležité mať k tomu miestu vzťah.  Najskôr, než čokoľvek podnikneme, „naše“ miesto len pozorujeme. Aké rastliny sa udomácnili v okolí, ako a kade tečie voda, svieti slnko, putuje tieň.  Akú pôdu máme. Aké počasie. Koľko vodných zrážok za rok. Aké zvieratá si priestor pritiahol. Kde sa cítime dobre, kde zasa naopak byť nemusíme. Čo pestujú a ako úspešne, naši susedia. Čo sa nachádza v okolí. Aké máme obmedzenia a, naopak, aké máme výhody. Svetové strany.  Kde je sever... Treba si dobre rozmyslieť, čo všetko od priestoru očakávame.

Vedeli by ste nám popísať nejaké netradičné pestovanie plodín, rastlín, stromov?

Napríklad vám môžem priblížiť zmiešané pestovanie. Na jednom mieste pri ňom spoločne žijú rôzne druhy rastlín. Bylinky, zelenina, podporné rastliny.  Trvalky, aj jednoročné. Mali by byť skombinované tak, aby sa navzájom podporovali a chránili.  Pomerne netradičné je tiež pestovanie zemiakov v slame, alebo zemiaková či paradajková veža. Netradičné je tiež pestovanie pod korunami stromov. Alebo pestovanie rôznych druhov menej známej trvalej zeleniny. Vyvýšené záhony, bylinkové špirály, jedlé divoké rastliny. O všetkých týchto postupoch a návodoch píšem v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Predpokladám, že so záhradou súvisí aj zaváranie, konzervovanie a príprava jedál zo zdravých prírodných surovín. Venujete sa aj takýmto činnostiam?

Áno, ako sa hovorí, je dobré naškrečkovať si sezónne plodiny na zimu. Veľa varím, kuchtím, pečiem, zaváram, mrazím, suším, lúhujem, jednoducho  vyrábam z plodov našej záhradky rôzne zdravé alternatívy nielen do tanierov.

Pokiaľ mám na to nejaký dosah, snažím sa v maximálnej možnej miere minimalizovať akékoľvek používanie chemických jedov. Ich úplná eliminácia je však v súčasnom svete nemožná. 

Urobili ste si aj kurzy astrológie. Ako Mesiac a planéty súvisia so záhradou a ako všetky tieto vedomosti ovplyvňujú váš život?

Mesiac, teda Luna, je naše najbližšie vesmírne teleso, pozorované po stáročia voľným okom. Už dávno boli známe účinky pôsobenia Luny na Zem a všetko, čo sa na nej odohráva. Príliv a odliv obrovskej masy vody v moriach a oceánoch.  Príliv a odliv vody v našich a rastlinných telách. Áno, vnímam, že Luna má na nás vplyv.  Cítim to počas každého splnu. V minulosti sa veľmi veľa činností koordinovalo podľa polohy Luny na oblohe.  Vrátane záhradných prác.  Tieto znalosti sú mi známe, ale nie vždy sa podľa nich riadim.  Niektoré základné činnosti v záhradke sa snažím zosúladiť s lunárnymi. Skôr ich však vnímam len ako určité odporúčania.

Vyrábate aj domácu kozmetiku či mastičky starej mamy na rôzne boľačky?

Samozrejme. Domáce telové krémy z včelieho vosku, balzamy na pery, domáce mydlá, pracie gély, domáce čistiace prostriedky. Pripravujem aj rôzne liečivé zmesi, hojivé masti, tinktúry, oleje a výluhy. Všetko pre našu vlastnú domácu spotrebu.

Ak mám povedať za nás, teda našu rodinu a našu záhradu, tak z iba jednej niekoľko árovej záhrady, najmä  ak má slúžiť aj na iné účely, ako na pestovanie, sa nedá byť úplne sebestačný. Ale aj takáto menšia  záhrada, pokiaľ je rozumne a s citom navrhnutá, vie výrazným zdravým spôsobom spestriť jedálny lístok a domácu prírodnú lekárničku. 

Nemáte občas pocit, že niektorých ľudí svojimi názormi provokujete?

Moje názory nie sú celkom štandardné. Niekedy je veľmi tenká hranica medzi vyprovokovaním k zmene a inšpirovaním. Ak je to zmena k lepšiemu, provokujem rada a provokujem veľa. Rada motivujem ľudí a ukazujem, že veci sa dajú robiť aj inak.

Ako sa vám komunikuje napríklad s ľuďmi, ktorým navrhujte permakultúrne záhrady? Snažíte sa byť pre nich príkladom?

Netvrdím, že robím všetko najlepšie. Možno len skúšam robiť niečo inak a ukazujem druhým, ako sa dá zvládnuť permakultúrne pestovanie a ako  funguje v našich podmienkach.  Vlastné príklady z praxe sú z môjho pohľadu najlepšie, ja sama mám najradšej informácie, ako sa hovorí, z prvej ruky.

----------------------------------------------------------------------------------------------


 

Celý článok v čitateľnej forme vrátane fotogalérie a videa, si môžete prečítať v elektronickej verzii časopisu Sme ženy a nájdete ho na tejto adrese, alebo priamo kliknutím na tento link:
https://zena.sme.sk/c/20217691/odbornicka-na-permakulturu-hanka-sekulova-ja-som-priroda.html

 

Označené v
Katolícke noviny 23.7.2014 

Príjemný rozhovor s pani Jankou Martinkovou, pod korunou mamy vŕby pre Katolícke noviny .

Pripájam textovú časť článku:
----------------------------------------------------------------------------------------------

Permakultúra – krásne záhrady na zjedenie
Počuli ste uŽ termín permakultúra? Viete, čo sú ekozáhrady? Hoci tieto pojmy znejú novo a cudzo, ich podstatu poznali uŽ naše staré matere. Pravda, vtedy to tak nevolali a ich záhrady zrejme ani nevyzerali tak oku lahodiaco ako dnešné, tzv. prírodné jedlé záhrady. O čo ide?

Termín permakultúra je poslovenčené anglické slovo permaculture. Vzniklo skrátením dvojslovného termínu permanent agriculture – permanentné poľnohospodárstvo, čiže samoobnoviteľné, trvalo udržateľné pestovanie alebo hospodárenie (agriculture). Neskôr sa tým začal rozumieť celý životný štýl (culture) označovaný výrazom permanent culture, v skratke permaculture – permakultúra.

 Na počiatku bol úhľadný trávnik
„Ak sa pozriete za seba, uvidíte náš miniles,“ hovorí majiteľka jednej takejto záhrady Hana Sekulová (50), keď sa usadíme v príjemnom, kozubom doplnenom altánku takmer na jej konci. „Vymysleli sme si ho, aby sme zamaskovali plot, a tak aspoň opticky vytvorili ilúziu, že nás od lesa s prírodným jazerom, ktorý je za plotom, nedelí pomerne hlučná cesta do Zálesia. Náš miniles na minikopci je zároveň biotopom pre divé zvieratá.“ Dodáva, že keď pred desiatimi rokmi prišli na toto miesto, nebolo na ňom nič, len holá pláň. Záhradná firma im na nej vytvorila nádherný belgický trávnik. „Bol ako koberec. Umelo sme ho zavlažovali, každý týždeň kosili a ja som z neho podchvíľou vytŕhala púpavy, ktoré špatili jeho dokonalú, ale vyumelkovanú krásu,“ pokračuje žena, ktorú nostalgické spomienky na prázdni­ny u starých rodičov v panenskej prí­rode na Horehroní priviedli najprv k štúdiu zootechniky so špecializáciou na chov koní na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Neskôr – už s inžinierskym diplomom – sa rozhodla zmeniť nielen svoje povolanie – pretože veľkochovy jej pripadajú ako „koncentráky pre zvieratá“ –, ale s rodinou vymenila aj panelákové bývanie vo veľkomeste za život na dedine v dome so záhradou. 
Dnes je z úhľadného belgického trávnika za domom lúka (v čase našej návštevy čerstvo pokosená), okrasné kry a trávy tam rastú v družnom spoločenstve s množstvom úžitkových rastlín a liečivých bylín – napodiv nielen po jej obvode, ale aj bezprostredne okolo kmeňov stromov – a na zabudované jazierko ako „torpéda“ každoročne na jar zosadá 
párik divých kačiek, ktorý potom z hniezda v kríkoch pod smutnou vŕbou pravidelne vyvedie mladé. 
Do súčasnej podoby pretvorila „golfový trávnik“ domáca pani postupne – priestor intuitívne obohacovala a dodnes obohacuje o nové a nové úžitkové rastliny a liečivé bylinky, ktoré si nosí z lesa. Prečo?

 Inšpirácia z gazdovstva starej mamy
„Moji starí rodičia mali dom pod lesom pri Hrone – bolo to krásne, fantastické prostredie. Mali lúky, polia, statok, chovali prasiatka. Záhradka mojej starej mamy, v ktorej pestovala zeleninu, bola taká typická ,ba­bičkina záhradka‘. Bola v ohradenej časti dvora, aby jej ju sliepky nerozhrabali. Mala tam trošku hriadky a trošku ,piate cez deviate‘ (smiech). A všetko to fungovalo. To vo mne zo­stalo,“ hovorí Hana Sekulová, ktorá „golfový trávnik“ do súčasnej podoby pretvorila postupne – priestor začala obohacovať o úžitkové rastliny a liečivé bylinky spočiatku intuitívne. „Až po rokoch som sa dozvedela o permakultúre – životnom štýle, ktorý zahŕňa ľudí, rastliny i zvieratá. Tak som zistila, že to, čo som v sebe cítila intuitívne, existuje ako systém. Začala som to študovať a záhradu postupne zlaďovať, aby bola viac divoká.“ Samoštúdiom získané poznatky aj prakticky overovala. Dnes tzv. prírodné jedlé záhrady navrhuje aj pre iných a píše o nich knihu.

 Systém odkukaný z prírody 
„Prírodné záhrady nemajú vyzerať upratané,“ hovorí Hana Sekulová, keď vychádzame z altánku smerom k čerešni, ktorá je dominantným stromom v záhrade; okolo kmeňa sa v jemnom vánku ohýnajú rôznorodé rastliny rôznej výšky. „V prírode nikde nenájdete strom so sterilne vykosenou trávou okolo jeho kmeňa,“ vysvetľuje odborníčka na prírodné jedlé záhrady. „Vždy je tam celé spoločenstvo rastlín, ktoré s ním tvoria rodinu: rastú pri nich vyššie kry, nižšie kry, vyššie trvalky, nižšie trvalky a jednoročné byliny, prípadne aj rôzne plazivé, popínavé rastliny, a tak je to aj v prírodných záhradách,“ dodá a rad-radom vymenúva úžitkové kry rastúce pod jej čerešňou: „Tu sú ríbezle, tam černice a z tejto slnečnej strany rastie zemolez kamčatský – jeho plody chutia podobne ako čučoriedky, ale na prosperovanie nepotrebuje kyslú pôdu ako čučoriedka. Tuto sú zasa jahody kombinované s jednoročným cesnakom a trvalkou pažítkou, pretože jahody sa výborne znášajú s cibuľoidnými rastlinami.“ Potom rozhrnie vetvičky a tesne pri kmeni čerešne ukáže kostihoj lekársky. Jeho prítomnosť v záhrade odôvodní slovami: „Je to univerzálna liečivá a silne medonosná rastlina, krásne kvitne a okrem toho aj urých­ľuje zrenie kompostu. Jeho listy zvyknem posekať a nechám ich rozložiť pri kmeni stromu.“ Pochváli sa ešte do megarozmerov narastenou valeriánou lekárskou a vymenuje ďalšie bylinky prosperujúce pod čerešňou: „Repík lekársky, lúčna alchemilka žltozelená, štiav. Donedávna tu bol aj bôb záhradný,“ doplní. Napokon objasní, že na čerešni hore dnom zavesený kvetináč pripravila ako hniezdo pre ucholaky. „Niežeby bez neho v záhrade neboli, ale keď chcem, aby mi vykapali vošky z čerešne, pripravím im na nej ,hotel‘ (smiech). Rady sa doň nasťahujú. Cez deň sú ukryté v ňom. V noci vylezú zo sena v kvetináči na hostinu. Keď ich budem potrebovať inde, ,hotel‘ zvesím a prenesiem, kam potrebujem.“ 
Pod broskyňou má zasa ako prirodzenú ochranu proti kučeravosti vysadený chren dedinský. Tvrdí, že vďaka nemu ešte nikdy nemusela použiť chemický postrek. A ešte stále vysmiata ma vedie k záhonu, kde je ďalšia kombinácia byliniek a zeleniny: hrášok, paradajky, papriky a liečivky – podbeľ lekársky, nechtíky a šťaveľ lúčny (hoci vyzerá ako burina, je dobrý do šalátov – chutí kyslo), fazuľa, tekvica, ostropestrec mariánsky, harmanček, slnečnice, pamajorán, mäta, ľaliovky (majú nielen krásne veľké žlto-oranžovo sfarbené kvety, ale sú aj jedlé – mimoriadne chutné sú do šalátov, majú sladkastú chuť), omán pravý, topinambury, indián­ska kukurica (geneticky nemodifikovaná), ktorá má na každom klase rôznofarebné zrniečka, divá kapusta a kaleráby, ružičkový kel, mrkva, zemiaky – nie v zemi a pod kopčekom, ale v slame s uhorkami, a na pergolách kivi a černice...

Ozobávací raj 
Ani to netreba osobitne zdôrazniť, že z takejto záhradky je stále čo oberať. „Aj to bolo koncipované ako ,ozobávací raj‘,“ usmieva sa Hana Se­kulová. „Kamkoľvek sa tu pohnete, môžete si niečo odtrhnúť a ,zobnúť‘ prírodnú maškrtu alebo použiť na pripravené jedlo.“ 
Prírodná záhrada – ktorá vyzerá zároveň divoká i upravená –, ak nemá veľkú rozlohu, nepokryje potreby rodiny. Ale čokoľvek, čo sa v nej urodí, je stopercentne prírodné a chutí, ako chutiť má. Nie sú v nej záhony obvyklých geometrických tvarov, nebojuje sa v nej každý týždeň s trávnikom – lúka sa totiž kosí raz do mesiaca a vôbec sa nehnojí, pretože čím je chudobnejšia, tým pestrejšie kvety na nej kvitnú. To, čo sa pokosí, sa zužitkuje v záhrade: niečo sa dá k stromom, niečo ku kríkom, niečo do záhonov, aby sa to tam rozložilo – mulč zároveň drží vlahu; alebo sa to dá kompostovať.
„Prírodné záhrady sa chemicky neošetrujú, nanajvýš sa postriekajú rast­linným výluhom, a vôbec sa nehnoja chemickými prípravkami – používa sa v nich výlučne zelená hmota zo záhrady alebo kompost založený priamo v nej,“ vysvetľuje Hana Sekulová. Dodáva, že aj postreky rastlinným výluhom sa v prírodnej jedlej záhrade robia len vtedy, ak sú škodcovia už silne premnožení; inak sa to necháva na prírodu. „Ak sa vyskytnú vošky, pokiaľ nie sú vyslovene premnožené, že by rastline významne ublížili, necháva sa to na prírodných predátorov – v tomto prípade na lienky. Trvá to síce o čosi dlhšie, ale výsledok je trvácnejší. Lienky, ktoré sa živia voškami, sa namnožia a vykynožia vošky aj z iných rastlín.“
Pred odchodom ma domáca pani ešte upozorní na tabuľku, ktorú zavesila na priečelie záhradného al­tánku. Prečíta nápis: „Nech sú moje úmysly akékoľvek, príroda to urobí po svojom“ a dodá: „Je to vážna pravda. Akokoľvek dobre si človek na­plánuje, ako niečo urobí, prírodná záhrada si to urobí inak. Napríklad počítate s nejakou veľkosťou rastlín, ale rastliny sa môžu ,rozhodnúť‘, že narastú do dvojnásobnej veľkosti alebo sa rozbehnú po celej záhrade...“ 
Nevdojak mi pritom napadajú slová z Písma: „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“ (Iz 55, 9 – 11).              

  • Prírodná záhrada je tak trocha aj o experimentovaní a improvizácii. Podľa niektorých znalcov napríklad fazuľa a hrach nesmú byť v záhrade pokope, keďže sú príbuzné; iní to z toho istého dôvodu odporúčajú ako výbor­nú kombináciu. Závisí to od konkrétnej odrody. Samozrejme, sú určité osvedčené kombinácie – napríklad jahody s pažítkou alebo s cesnakom, paradajky s cesnakom či tekvica alebo uhorky s kôprom. Hovorí sa, že to, čo sa ľúbi na tanieri, má sa rado aj v záhrade.
  • Pod vŕbou u Sekulovcov – ktorá vraj slúži ako svadobný strom pre zákonom chránené chrobáky roháče z okolia – náhodne vyrástlo aj obilie: pšenica, ovos a raž. Zopár posledných rokov sa v záhrade dokonca liahnu svätojánske mušky.
  • Pod orechom sa rastlinám veľmi nedarí – je známy tzv. aleopatiou, čo znamená, že vylučuje látky, ktoré iné rastliny odpudzujú, a potláča ich rast. Nie každý orech má aleopatiu vyvinutú rovnako. Orech v záhrade Sekulovcov je veľmi prívetivý: vyklíčili pod ním ríbezle – z vylisovaného odpadu z ríbezlí, vyrástla pod ním dokonca aj divá ruža, hoci tam nemá dobré podmienky. Rastie pod ním aj hluchavka žltá, pivonka a obrovský skorocel.
  • Pod lipou malolistou – o ktorej málokto vie, že jej mladé (a len mladé) listy sú jedlé a vhodné do šalátov – vyrastie mesačník jahodný, ktorý má podobné, aj podobne chutné plody ako jahoda.             

---------------------------------------------------------------------------------------------


 

Celý článok v čitateľnej forme vrátane fotogalérie, si môžete prečítať v elektronickej verzii novín a nájdete ho na tejto adrese, alebo priamo kliknutím na tento link:
https://old.katolickenoviny.sk/30-2014-permakultura-krasne-zahrady-na-zjedenie/


 

 

Označené v
Zdravie z vlastnej záhrady - internetový portál FITSHAKER, 23.11.2016

Vraví sa: zdravie si za peniaze nekúpiš. Asi by sa o tom dalo polemizovať, no faktom je, že nič sa nikdy nevyrovná zelenine a ovociu, ktoré si dokážeme dopestovať doma vo svojej záhrade. V dnešných časoch to platí dvojnásobne. I keď sa svetom šíri vlna BIO potravín, je náročné odhadnúť ich skutočnú kvalitu. Permakultúra je životný štýl, ktorý je však nespochybniteľný, a Hanka Sekulová je žena, ktorá mu zasvätila svoj život. Viac o tom, čo presne permakultúra znamená, ako sa žije v súlade s prírodou i to, či sa dá byť potravinovo nezávislý, sa dozvieš v tomto inšpiratívnom rozhovore.

Zdravie vypestované s láskou – aj to je permakultúra

1. Hanka, čo permakultúra vlastne znamená?

Je to jedným slovom udržateľnosť. Trvalá udržateľnosť.

Samotný názov pochádza z anglického slova „permaculture“, čo je skratka pôvodného výrazu „permanent agriculture“ a v preklade znamená permanentné, teda stále, samoobnoviteľné, trvalo udržateľné pestovanie alebo hospodárenie (agriculture = poľnohospodárstvo), neskôr rozšírené na celý životný štýl (culture), teda trvalo udržateľný, obnoviteľný život.
Pokiaľ to chceme preniesť na pestovanie, tak laicky povedané: je to spôsob pestovania, ktorý je udržateľný, teda sa dokáže sám recyklovať − obnovovať, bez zásadného vonkajšieho zásahu. Keby sme to ešte chceli zjednodušiť, tak nám z toho vychádza niečo, čo si dokáže žiť svojím životom a z roka na rok sa samé postaviť na nohy. A ešte bonus navyše − nakŕmi nás to. Samozrejme, je to povedané vo veľmi zjednodušenej forme, pretože na túto tému by sa dalo rozprávať veľmi dlho a veľa :-).

2. V poslednom období sa tento pojem začína čoraz viac dostávať do povedomia ľudí – aj vďaka Vám. Ako dlho trval Váš „boj o presadenie“ tejto témy?

Je nás veľa, ktorí búšime do toho, že systém, ako funguje teraz náš svet je úplne neudržateľný. A tiež je nás veľa, ktorí ukazujeme aj iné spôsoby a cesty. Udržateľnejšie alebo vedúce k udržateľnosti. Každý svojim spôsobom a každý v rámci svojich možností. V súlade s prírodou, pretože ona najlepšie vie, ako fungovať udržateľne, pokiaľ jej v tom nebráni človek svojimi činnosťami.
Ja osobne som sa rokmi naučila, že nie boj, ale vlastný príklad je ten najlepší spôsob ako ukázať druhým, že veci sa dajú robiť aj inak.  Takže nič som nasilu nepresadzovala :-).  Len som začala od seba a výsledky a postupy som ukázala ďalej. Ja som vo všeobecnosti praktik s vnútorným vnímaním okolia a nezvyknem rozdávať teoretické rady, pokiaľ ich nemám vlastnoručne overené.  Ak sa mi niečo zapáči, tak to najskôr vyskúšam. O mojich skúšaniach, pokusoch a výsledkoch som napísala knihy Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhradyV tieto dni je na pultoch moja nová kniha s názvom Inými Očami, v ktorej sa zamýšľam nad širšími súvislosťami udržateľnosti a neudržateľnosti. Aj táto kniha je napísaná na základe vlastných skúseností.

3. Venujete sa aj navrhovaniu prírodných, jedlých a zároveň liečivých permakultúrnych záhrad a tiež vediete kurzy. Majú o takýto typ záhradky ľudia záujem?

Čím ďalej, tým viac si ľudia začali uvedomovať, že v sterilných okrasných záhradkách nie je príroda, nie je tam život. A že je to v podstate neprirodzené, mať pred domom povysádzanú “mŕtvu” planinu, ktorá navyše na to, aby zostala taká čistá a poupratovaná, potrebuje kvantum chemických prípravkov a ľudskej práce. Ďalší fakt, ktorý prispel k tomu, že sa ľudia začali vracať k prírode (a tým aj k svojej podstate) je ten, že vzrastá povedomie o tom, čo s nami robí to množstvo chemických jedov, ktoré sú v (p)otravinách a nielen v nich. Vidím, ako sa o týchto veciach začalo viac verejne hovoriť , a ako si aj vďaka lepším možnostiam šírenia informácií začali ľudia zakladať alebo premieňať svoje záhradky tak, aby si na nich mohli sami vypestovať zdravé plody, bez použitia agresívnej chémie.  Čím ďalej, tým viac ľudí sa rozhodlo, že dovolia prírode, aby sa nasťahovala do ich blízkosti, do ich záhrad.
Okrem toho, že ukazujem ľuďom, ako funguje naša vlastná záhrada, ktorá je založená na prírodných princípoch, je jedlá a zároveň liečivá, snažím to druhých hlavne naučiť. Aby si každý dokázal ten svoj priestor navrhnúť aspoň v základných prvkoch, pretože už vtedy sa vytvára vzťah. Vzťah záhrady, teda priestoru a jej všetkých obyvateľov. Prírodné záhrady sú totiž hlavne o vzťahu, ktorý je tiež liečivý. Lieči prírodu okolo nás, aj v nás, pretože sme jej neoddeliteľnou súčasťou.

4. Dá sa vytvoriť permazáhrada u každého z nás? Alebo je to podmienené veľkosťou priestoru či inými premennými?

Podľa toho, čo od svojho priestoru očakávate :-).  Ja mám svoj vlastný systém, ktorý je poskladaný z viacerých, veľmi úzko súvisiacich.  Venujem sa prírodným (systém), jedlým (systém), liečivým (systém) záhradám, s prvkami permakultúry, teda udržateľnosti (ďalší systém). Všetky uvedené som si spojila do jedného.  Čiže sú to záhrady/priestory prírodné, navrhnuté tak, ako keby ich tvorila sama príroda, akurát sú vyberané zámerne jedlé, liečivé a inak úžitkové rastliny. Samozrejme s permakultúrnymi prvkami. Myslí sa pritom na opeľovače, divo žijúce aj domestikované zvieratá, ako súčasť prírodného ekosystému.
Každý priestor, ako aj jeho obyvatelia sú silne individálne, nedá sa to zovšeobecňovať. Ale aj na menšom kúsku sa dá vytvoriť menší priestor, napríklad aj na balkóne, či terase v meste sa dajú pestovať bylinky, paradajky, papriky, uhorky, jahody, ríbezle, a iné nenáročnejšie jedlé rastliny. Skombinované do menšieho mikrospoločenstva.
Aj pred panelákmi v mestách sa dajú vytvoriť bylinkové skalky alebo bylinkové špirály, vyvýšené záhony na pestovanie. Aj v parkoch sa dajú zasadiť namiesto okrasných stromov a kríkov jedlé a úžitkové. Existuje dokonca aj pojem “Permakultúra v meste” alebo zasa iný veľmi úzko súvisiaci pojem “Jedlé mesto”. Samozrejme, čím máme k dispozícii väčší priestor, záhradu, pozemok, pole, tým máme viac možností :-).

5. Sú nejaké pravidlá, ktoré by ste nám odporučili v prípade, že chceme pestovať domácu zeleninku, no máme k dispozícii iba balkón?

Na balkónové pestovanie už bolo napísaných niekoľko publikácií a ja sa aj z tohoto pokračujúceho trendu veľmi teším.  Konečne máme šancu vysvetliť a ukázať našim deťom aj v mestách, že napríklad také paradajky nerastú na pultoch v supermarketoch, ale ukázať im ako plody, ktoré dostávajú na tanier naozaj vznikajú. Balkónové pestovanie jedlých a liečivých rastlín vie pekne obohatiť domáci jedálniček. Pridanou hodnotou je radosť z tvorenia a vlastného pestovania. Ja som pred niekoľkými rokmi, dnes už dospelému synovi, ktorý býva s priateľkou v Bratislave v paneláku, urobila na balkón niekoľko jedlých systémov. Potrebujete samozavlažovacie kvetináče alebo hlbšie veľké kvetináče.  To aby ste nemuseli neustále strážiť polievanie, a v zime zasa premrznutie. Ja som použila nasledovné kombinácie: ríbezľa, jahodník mesačný(mesačná jahoda), pažítky. Ďalší veľký kvetináč bol maliníky, mäta pieporná, medovka. Do samostatného kvetináča išiel mix rôznych šalátov, redkvičky.  Ďalší obsahoval hrášok a ťahavé divé paradajky.
Možností je veľa, treba skúšať :-).

6. Máte dve deti. Jedno už dospelé. Májú rovnaký vzťah k pestovaniu a pôde ako vy? Pomáhajú v záhrade?

Syn, ako som už napísala je dávno samostatná “jednotka”, takže chodí k nám do záhrady už iba na návštevy. Hlavne pomáha pri oberaní a jedení :-). Syn je známy grafický dizajnér a robil grafické stvárnenie všetkých mojich kníh, rada mu upečiem na nedeľný obed dobroty z našej zázračnej rajskej záhrady. Dcérka pomáha v rámci svojich časových možností a schopností. Keď treba pomáhajú všetci.

7. Jeseň nám už celkom pokročila. Aké práce v záhrade na Vás ešte čakajú?

V tomto období, keď píšem odpovede na otázky, sa už záhrada a príroda v nej ukladajú na zimný spánok, čomu prispôsobujeme činnosti.  Bolo treba zazimovať včeliu rodinku, ježkov, jazierko.  Pooberala som posledné figy (áno, dobre čítate, figy začiatkom novembra), minikiwi, šípky, mišpule nemecké, rakytník. Na zmiešaných záhonoch zostali ešte kapustoviny, pór a topinambury.
Priebežne zhrabávam popadané listy. Robím to však tak, ako to robí s listami príroda v lese. Popadané listy pohrabem na kopu okolo kmeňov jednotlivých stromov. Urobím našim stromom takú listovú záhradnú perinu. Listy sa cez zimu rozložia, pôdu pekne pohnoja a pomôžu vytvárať životodarný humus. Na jar z veľkej periny zostane už iba malá deka, cez ktorú rastlinky krásne prerastú. A navyše netreba hnojiť žiadnymi externými zdrojmi.  Veď ako to robí les? Nechá popadané lístie rozložiť a má zároveň “jarné raňajky” :-). Prikrmujeme vtáčiky, na jar sa nám za našu starostlivosť odvďačia krásnym spevom a pomocou v záhrade.

8. Máte nejaký overený recept na posilnenie imunity?

Najlepšie nám posilní imunitu pozitívne myslenie a zdravá životospráva. Tiež je veľmi dôležité (aspoň u nás to funguje), znížiť množstvo chémických jedov z nášho okolia a ich dosah na naše telo. Preto sa snažíme veľa potravín si dopestovať alebo ukuchtiť, prípadne ich nakupujeme z overených zdrojov. Keď predsa len potrebujeme ešte pomôcť, tak máme doma zásobu liečivých rastlín z našej záhrady a prípravkov z nichvyrobených. Nepozeráme televízne programy, nečítame mainstreamové médiá, majú totiž schopnosť a dar vytiahnuť z tela energiu, ktorú potrebujeme. Radšej sa hýbeme a okysličujeme svoje telá v záhrade alebo prechádzkami v lese. Cvičíme aj inými spôsobmi, každý z nás doma podľa toho, ako to vnútorne cíti. Kombinácia všetkých týchto faktorov a postupov funguje (teda aspoň u nás), pretože sme už niekoľko rokov nepotrebovali našu oficiálnu zdravotnícku starostlivosť… klop, klop. Zobrali sme zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk a výsledky sa dostavili :-). Imunitu máme oveľa silnejšiu, ako pred niekoľkými rokmi.

9. Existujú vôbec potraviny, ktoré nakupujete v obchode?

Ale áno, občas si kúpime s dcérkou Miškou čokoládu (vyberáme bez palmového oleja s označením UTZ).  Tú ešte zatiaľ nevieme vyrobiť doma v uspokojivej kvalite :-). Žartujem, áno, občas si niečo kúpime, nedá sa byť sebestačný z menšej záhrady, ale dôkladne čítame zloženia na obaloch. Radšej kúpime drahší produkt. Napríklad kupujeme múku na domáce chlebíky a pečivo, ktoré pečiem. Alebo občas na oživenie jogurtovej kultúry pre naše domáce jogurty kúpim čisto biely zvolenský jogurtSyry síce robím doma tiež, ale tvrdé parmezánové alebo ementál kupujem. Máme už niekoľko stálych vecí, ktoré zvykneme kupovať. Ale aj sme sa poobzerali časom po zdroji čerstvo nadojeného mlieka, miestnych pestovateľoch zeleniny (nemáme v záhrade veľa koreňovej), ovocia. Dnes si už ľudia medzi sebou zdieľajú aj prebytky, treba len hľadať. Možnosti sú a vznikajú nové.

10. Kupujete si v zime letnú zeleninu ako napr. paradajky, papriku? Človek si totiž zvykol mať ich celoročne, no po letnej chuti ani chýru ani slychu.

Kedysi sme kupovali, ale pravda je taká, že čím ďalej o týchto veciach a účinkoch viem, tým viac sa snažím stravovať sezónne a z miestnych surovín. Teda na jar jesť to, čo práve narástlo, v lete a na jeseň jesť to, čo sa práve urodilo a v zime jesť to, čo sme uskladnili alebo zavarili alebo zamrazili prirodzeným spôsobom. Ako prvé dávame prednosť našim plodom zo záhrady, potom hľadáme z miestnych zdrojov. Tiež sme si okrem iného, ako mnoho iných ľudí všimli, že paradajky v zime sú bez vône, chuti a životnej energie. Týka sa to aj iných druhov a ďalším “bonusom” je, že sú plné transportnej chémie, rastovej chémie, anorganických hnojív, veľakrát dorobenej farby striekaním, alebo v plynnej atmosfére. Ak sa tvárime, že jeme zeleninu kvôli živinám pre naše telo, tak takáto zelenina alebo jahoda v zime, nám tieto živiny nedodá. Naopak, zamorí nás chemickými jedmi. No, ale toto je už pomerne známa vec, nemusím teraz pôsobiť ako antichemický fanatik :-).

11. Čo by sme u Vás v komore hľadali márne?

Myši, pretože máme doma mačky :-). Zasa žartujem. Márne by ste hľadali rôzne polotovary. Všetko doma robíme z prvotných surovín.  Teda aj palacinkové cesto, halušky, chlebíky, koláče.

12. Viem, že svojej rodine radi vyvárate a vypekáte dobroty. Máte obľúbený recept, s ktorým by ste sa s nami rada podelila?

Všetky moje recepty sú obľúbené, doma robím iba tie, ktoré máme najradšej. Niektoré takéto moje recepty som popísala v mojich knihách a teraz mám rozpísanú knihu obe s receptami a tipmi do kuchyne a domácnosti.

Rada však poskytnem recept, ktorý používam najčastejšie. Každý týždeň. Nie je nad domáci chlebík, ktorý si upečiete podľa svojej chuti, rozvonia vám celý byt či dom a ešte je aj zdravý. Ak to raz skúsite, „prepadnete tomu“:-). Napiecť si doma chlieb a pri ďalších pokusoch experimentovať s verziami, pridať raz kokos, inokedy mak…na nezaplatenie.

Recept na domáci zdravý celozrnný kváskový chlebík, špaldovo-ražný:

Veľmi dôležitý pre úspech celého pečenia je kvalitný kvások,  ktorý vieme ľahko získať z kváskovej mapy, čo je výmenná iniciatíva majiteľov kváskov.

Čo budeme potrebovať?

  • 300 g rozkvaseného ražného kvásku
  • 300 g múky (100 g hladkej celozrnnej ražnej + 200 g špaldovej)
  • 12 g soli (používam morskú alebo himalájsku)
  • 5 g rasce (mletá aj celá na polovicu)
  • 250 ml vlažnej vody

Ako budeme postupovať?

Vždy si z kvásku odoberiem na lyžičku do malej fľašky na budúce pečenie. Takto vydrží týždeň. Stále ho takto s každým pečením obnovujem.
V recepte 300 g rozkvaseného kvásku znamená naša lyžička kvásku z chladničky + 150 g vody + 150 g múky (používam ražnú hladkú celozrnnú)

1. “Nakŕmený” kvások nechám asi 12 hodín na kuchynskej doske narásť. Z večera, do rána.

2. Ráno následne zmiešam múku, soľ, rascu, vodu a narastený kvások. Používam kuchynského robota, miešam asi 15 minút na pomerne tekuté cesto. Musí byť hustejšie ako palacinkové.

3. Tekutú placku položím na pomúčenú dosku a prekladám špaldovou múkou miesením ručne tak, aby cesto ešte nabralo múku. Povrch má byť hladký a matný.

4. Bochníček/bochníčky (ja robievam z dvojnásobného množstva), vytvarujem do valčekov alebo kolies a uložím do ošatiek zakryté odpočívať.

5. Keď cesto v košíku zdvojnásobilo objem (môže to trvať 5-6 hodín), šupnem bochníky do rúry vyhriatej na 250 stupňov Celzia a pečiem asi 30 minút.

6. “Na dno rúry dávam plech naplnený vodou, aby sa chlebík na začiatku trochu zaparil. Po prvých 5 minútach vyvetrám paru otvorením a zamávaním dvierkami na rúre.

7. Chlieb je hotový, keď po zaklepaní vydáva dutý zvuk.

Chlebík treba nechať vychladnúť, narezať a ochutnať až po vychladnutí, lebo by sa zaparil. Je to výborná a silne návyková pochúťka, ktorá má veľa pridaných vlastností a schopností oproti chlebíkom z droždia. Výroba síce trvá dlhšie, ale výsledok naozaj stojí za to :-).

Dobrú chuť :-).

Hanka a jej rodina je dôkazom toho, že ak rešpektujeme prírodu a jej zákony, odvďačí sa nám zdravím a krásnou úrodou. Zdravie zo svojej záhradky, čo i len maličkej – balkónovej, môžeme mať všetci, tak využime túto skvelú šancu, ktorú nám príroda dáva. Ak ťa zaujali Hankine hodnotné odpovede, a chcela by si vlastnú permazáhradu, využi jej rady na stránke www.prirodne-zahrady.sk alebo sa rovno zúčastni na jej kurzoch– neoľutuješ! :-)

 Celý rozhovor aj s fotografiuami nájdete na portáli Fitshaker

 

https://fitshaker.sk/zdravie-vlastnej-zahrady-rozhovor-hankou-sekulovou-odbornickou-permakulturu/

Označené v

V roku 2019 som začala spolupracovať s STV na relácii Postav dom zasaď strom. Pozrite si časť, o tom, ako si vieme poradiť s najbežnejšími "škodcami" v záhrade, bez použitia agresívnej chémie. Dovolíme samotnej prírode, aby nám pomohla nastoliť rovnováhu. Ako na to, si pozrieme v časti relácie ktorá sa vysielala 25.5.2019 na STV1.  Od 21.minúty 45 sekundy relácie :-) Hanka

Celú reláciu nájdete v priloženom linku z archívu: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14061/188179

Našu časť, ako na "škodcov" v spolupráci s prírodou, teda bez chemických postrekov nájdete v priloženom videu. 

Najčítanejšie

Postav dom zasaď strom - jedlý živý…

28 máj 2020 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - spoločenst…

20 máj 2020 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - jar v prír…

27 apr 2020 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - jedlá buri…

01 mar 2020 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - budujeme p…

06 jan 2020 Záhradné videá

Facebook stránka