20 Jan, 2020 Posledná aktualizácia   12:31, Jan 20, 2020

Permakultúra - krásne záhrady na zjedenie

Hanka Sekulova Katolicke noviny rozhovor Hanka Sekulova Katolicke noviny rozhovor
Zverejnené v Médiá
Čítať 274 krát
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Katolícke noviny 23.7.2014 

Príjemný rozhovor s pani Jankou Martinkovou, pod korunou mamy vŕby pre Katolícke noviny .

Pripájam textovú časť článku:
----------------------------------------------------------------------------------------------

Permakultúra – krásne záhrady na zjedenie
Počuli ste uŽ termín permakultúra? Viete, čo sú ekozáhrady? Hoci tieto pojmy znejú novo a cudzo, ich podstatu poznali uŽ naše staré matere. Pravda, vtedy to tak nevolali a ich záhrady zrejme ani nevyzerali tak oku lahodiaco ako dnešné, tzv. prírodné jedlé záhrady. O čo ide?

Termín permakultúra je poslovenčené anglické slovo permaculture. Vzniklo skrátením dvojslovného termínu permanent agriculture – permanentné poľnohospodárstvo, čiže samoobnoviteľné, trvalo udržateľné pestovanie alebo hospodárenie (agriculture). Neskôr sa tým začal rozumieť celý životný štýl (culture) označovaný výrazom permanent culture, v skratke permaculture – permakultúra.

 Na počiatku bol úhľadný trávnik
„Ak sa pozriete za seba, uvidíte náš miniles,“ hovorí majiteľka jednej takejto záhrady Hana Sekulová (50), keď sa usadíme v príjemnom, kozubom doplnenom altánku takmer na jej konci. „Vymysleli sme si ho, aby sme zamaskovali plot, a tak aspoň opticky vytvorili ilúziu, že nás od lesa s prírodným jazerom, ktorý je za plotom, nedelí pomerne hlučná cesta do Zálesia. Náš miniles na minikopci je zároveň biotopom pre divé zvieratá.“ Dodáva, že keď pred desiatimi rokmi prišli na toto miesto, nebolo na ňom nič, len holá pláň. Záhradná firma im na nej vytvorila nádherný belgický trávnik. „Bol ako koberec. Umelo sme ho zavlažovali, každý týždeň kosili a ja som z neho podchvíľou vytŕhala púpavy, ktoré špatili jeho dokonalú, ale vyumelkovanú krásu,“ pokračuje žena, ktorú nostalgické spomienky na prázdni­ny u starých rodičov v panenskej prí­rode na Horehroní priviedli najprv k štúdiu zootechniky so špecializáciou na chov koní na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Neskôr – už s inžinierskym diplomom – sa rozhodla zmeniť nielen svoje povolanie – pretože veľkochovy jej pripadajú ako „koncentráky pre zvieratá“ –, ale s rodinou vymenila aj panelákové bývanie vo veľkomeste za život na dedine v dome so záhradou. 
Dnes je z úhľadného belgického trávnika za domom lúka (v čase našej návštevy čerstvo pokosená), okrasné kry a trávy tam rastú v družnom spoločenstve s množstvom úžitkových rastlín a liečivých bylín – napodiv nielen po jej obvode, ale aj bezprostredne okolo kmeňov stromov – a na zabudované jazierko ako „torpéda“ každoročne na jar zosadá 
párik divých kačiek, ktorý potom z hniezda v kríkoch pod smutnou vŕbou pravidelne vyvedie mladé. 
Do súčasnej podoby pretvorila „golfový trávnik“ domáca pani postupne – priestor intuitívne obohacovala a dodnes obohacuje o nové a nové úžitkové rastliny a liečivé bylinky, ktoré si nosí z lesa. Prečo?

 Inšpirácia z gazdovstva starej mamy
„Moji starí rodičia mali dom pod lesom pri Hrone – bolo to krásne, fantastické prostredie. Mali lúky, polia, statok, chovali prasiatka. Záhradka mojej starej mamy, v ktorej pestovala zeleninu, bola taká typická ,ba­bičkina záhradka‘. Bola v ohradenej časti dvora, aby jej ju sliepky nerozhrabali. Mala tam trošku hriadky a trošku ,piate cez deviate‘ (smiech). A všetko to fungovalo. To vo mne zo­stalo,“ hovorí Hana Sekulová, ktorá „golfový trávnik“ do súčasnej podoby pretvorila postupne – priestor začala obohacovať o úžitkové rastliny a liečivé bylinky spočiatku intuitívne. „Až po rokoch som sa dozvedela o permakultúre – životnom štýle, ktorý zahŕňa ľudí, rastliny i zvieratá. Tak som zistila, že to, čo som v sebe cítila intuitívne, existuje ako systém. Začala som to študovať a záhradu postupne zlaďovať, aby bola viac divoká.“ Samoštúdiom získané poznatky aj prakticky overovala. Dnes tzv. prírodné jedlé záhrady navrhuje aj pre iných a píše o nich knihu.

 Systém odkukaný z prírody 
„Prírodné záhrady nemajú vyzerať upratané,“ hovorí Hana Sekulová, keď vychádzame z altánku smerom k čerešni, ktorá je dominantným stromom v záhrade; okolo kmeňa sa v jemnom vánku ohýnajú rôznorodé rastliny rôznej výšky. „V prírode nikde nenájdete strom so sterilne vykosenou trávou okolo jeho kmeňa,“ vysvetľuje odborníčka na prírodné jedlé záhrady. „Vždy je tam celé spoločenstvo rastlín, ktoré s ním tvoria rodinu: rastú pri nich vyššie kry, nižšie kry, vyššie trvalky, nižšie trvalky a jednoročné byliny, prípadne aj rôzne plazivé, popínavé rastliny, a tak je to aj v prírodných záhradách,“ dodá a rad-radom vymenúva úžitkové kry rastúce pod jej čerešňou: „Tu sú ríbezle, tam černice a z tejto slnečnej strany rastie zemolez kamčatský – jeho plody chutia podobne ako čučoriedky, ale na prosperovanie nepotrebuje kyslú pôdu ako čučoriedka. Tuto sú zasa jahody kombinované s jednoročným cesnakom a trvalkou pažítkou, pretože jahody sa výborne znášajú s cibuľoidnými rastlinami.“ Potom rozhrnie vetvičky a tesne pri kmeni čerešne ukáže kostihoj lekársky. Jeho prítomnosť v záhrade odôvodní slovami: „Je to univerzálna liečivá a silne medonosná rastlina, krásne kvitne a okrem toho aj urých­ľuje zrenie kompostu. Jeho listy zvyknem posekať a nechám ich rozložiť pri kmeni stromu.“ Pochváli sa ešte do megarozmerov narastenou valeriánou lekárskou a vymenuje ďalšie bylinky prosperujúce pod čerešňou: „Repík lekársky, lúčna alchemilka žltozelená, štiav. Donedávna tu bol aj bôb záhradný,“ doplní. Napokon objasní, že na čerešni hore dnom zavesený kvetináč pripravila ako hniezdo pre ucholaky. „Niežeby bez neho v záhrade neboli, ale keď chcem, aby mi vykapali vošky z čerešne, pripravím im na nej ,hotel‘ (smiech). Rady sa doň nasťahujú. Cez deň sú ukryté v ňom. V noci vylezú zo sena v kvetináči na hostinu. Keď ich budem potrebovať inde, ,hotel‘ zvesím a prenesiem, kam potrebujem.“ 
Pod broskyňou má zasa ako prirodzenú ochranu proti kučeravosti vysadený chren dedinský. Tvrdí, že vďaka nemu ešte nikdy nemusela použiť chemický postrek. A ešte stále vysmiata ma vedie k záhonu, kde je ďalšia kombinácia byliniek a zeleniny: hrášok, paradajky, papriky a liečivky – podbeľ lekársky, nechtíky a šťaveľ lúčny (hoci vyzerá ako burina, je dobrý do šalátov – chutí kyslo), fazuľa, tekvica, ostropestrec mariánsky, harmanček, slnečnice, pamajorán, mäta, ľaliovky (majú nielen krásne veľké žlto-oranžovo sfarbené kvety, ale sú aj jedlé – mimoriadne chutné sú do šalátov, majú sladkastú chuť), omán pravý, topinambury, indián­ska kukurica (geneticky nemodifikovaná), ktorá má na každom klase rôznofarebné zrniečka, divá kapusta a kaleráby, ružičkový kel, mrkva, zemiaky – nie v zemi a pod kopčekom, ale v slame s uhorkami, a na pergolách kivi a černice...

Ozobávací raj 
Ani to netreba osobitne zdôrazniť, že z takejto záhradky je stále čo oberať. „Aj to bolo koncipované ako ,ozobávací raj‘,“ usmieva sa Hana Se­kulová. „Kamkoľvek sa tu pohnete, môžete si niečo odtrhnúť a ,zobnúť‘ prírodnú maškrtu alebo použiť na pripravené jedlo.“ 
Prírodná záhrada – ktorá vyzerá zároveň divoká i upravená –, ak nemá veľkú rozlohu, nepokryje potreby rodiny. Ale čokoľvek, čo sa v nej urodí, je stopercentne prírodné a chutí, ako chutiť má. Nie sú v nej záhony obvyklých geometrických tvarov, nebojuje sa v nej každý týždeň s trávnikom – lúka sa totiž kosí raz do mesiaca a vôbec sa nehnojí, pretože čím je chudobnejšia, tým pestrejšie kvety na nej kvitnú. To, čo sa pokosí, sa zužitkuje v záhrade: niečo sa dá k stromom, niečo ku kríkom, niečo do záhonov, aby sa to tam rozložilo – mulč zároveň drží vlahu; alebo sa to dá kompostovať.
„Prírodné záhrady sa chemicky neošetrujú, nanajvýš sa postriekajú rast­linným výluhom, a vôbec sa nehnoja chemickými prípravkami – používa sa v nich výlučne zelená hmota zo záhrady alebo kompost založený priamo v nej,“ vysvetľuje Hana Sekulová. Dodáva, že aj postreky rastlinným výluhom sa v prírodnej jedlej záhrade robia len vtedy, ak sú škodcovia už silne premnožení; inak sa to necháva na prírodu. „Ak sa vyskytnú vošky, pokiaľ nie sú vyslovene premnožené, že by rastline významne ublížili, necháva sa to na prírodných predátorov – v tomto prípade na lienky. Trvá to síce o čosi dlhšie, ale výsledok je trvácnejší. Lienky, ktoré sa živia voškami, sa namnožia a vykynožia vošky aj z iných rastlín.“
Pred odchodom ma domáca pani ešte upozorní na tabuľku, ktorú zavesila na priečelie záhradného al­tánku. Prečíta nápis: „Nech sú moje úmysly akékoľvek, príroda to urobí po svojom“ a dodá: „Je to vážna pravda. Akokoľvek dobre si človek na­plánuje, ako niečo urobí, prírodná záhrada si to urobí inak. Napríklad počítate s nejakou veľkosťou rastlín, ale rastliny sa môžu ,rozhodnúť‘, že narastú do dvojnásobnej veľkosti alebo sa rozbehnú po celej záhrade...“ 
Nevdojak mi pritom napadajú slová z Písma: „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“ (Iz 55, 9 – 11).              

  • Prírodná záhrada je tak trocha aj o experimentovaní a improvizácii. Podľa niektorých znalcov napríklad fazuľa a hrach nesmú byť v záhrade pokope, keďže sú príbuzné; iní to z toho istého dôvodu odporúčajú ako výbor­nú kombináciu. Závisí to od konkrétnej odrody. Samozrejme, sú určité osvedčené kombinácie – napríklad jahody s pažítkou alebo s cesnakom, paradajky s cesnakom či tekvica alebo uhorky s kôprom. Hovorí sa, že to, čo sa ľúbi na tanieri, má sa rado aj v záhrade.
  • Pod vŕbou u Sekulovcov – ktorá vraj slúži ako svadobný strom pre zákonom chránené chrobáky roháče z okolia – náhodne vyrástlo aj obilie: pšenica, ovos a raž. Zopár posledných rokov sa v záhrade dokonca liahnu svätojánske mušky.
  • Pod orechom sa rastlinám veľmi nedarí – je známy tzv. aleopatiou, čo znamená, že vylučuje látky, ktoré iné rastliny odpudzujú, a potláča ich rast. Nie každý orech má aleopatiu vyvinutú rovnako. Orech v záhrade Sekulovcov je veľmi prívetivý: vyklíčili pod ním ríbezle – z vylisovaného odpadu z ríbezlí, vyrástla pod ním dokonca aj divá ruža, hoci tam nemá dobré podmienky. Rastie pod ním aj hluchavka žltá, pivonka a obrovský skorocel.
  • Pod lipou malolistou – o ktorej málokto vie, že jej mladé (a len mladé) listy sú jedlé a vhodné do šalátov – vyrastie mesačník jahodný, ktorý má podobné, aj podobne chutné plody ako jahoda.             

---------------------------------------------------------------------------------------------


 

Celý článok v čitateľnej forme vrátane fotogalérie, si môžete prečítať v elektronickej verzii novín a nájdete ho na tejto adrese, alebo priamo kliknutím na tento link:
https://old.katolickenoviny.sk/30-2014-permakultura-krasne-zahrady-na-zjedenie/


 

 

Naposledy zmenené streda, 29 máj 2019 14:28
Viac z tejto kategórie: RTVS relácia Generácia »

Najčítanejšie

Postav dom zasaď strom - zber lieči…

09 dec 2019 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - zazimovani…

04 okt 2019 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - zvieratá v…

03 jún 2019 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - bylinky v …

03 jún 2019 Záhradné videá

Postav dom zasaď strom - solárna su…

03 jún 2019 Záhradné videá

Facebook stránka